Na Vápeč z Hornej Poruby

Turistický chodník: Horná Poruba (405 m n.m.)(červená zn.)--> Nad Hornou Porubou (700 m n.m.) --> Sedlo Palúch (890 m n.m.)--> Vápeč (956 m n.m.)-->Sedlo Palúch (890 m n.m.)-->Nad Hornou Porubou (700 m n.m.)(modrá zn.)--> Horná Poruba (405 m n.m.) Celkový čas: 02:30

Jeden z pekných letných dní sme venovali vrchu Vápeč v Stražovských vrchoch, preto sme sa doviezli do dedinky Horná Poruba - 405 m n. m., kde sme zvolili červeno značenú trasu na výstup, aby sme sa po prudšej modro značenej ceste mohli vrátiť. Preto sme šli hore dedinou pešo po asfaltke až kým sme nenarazili na červenú značku. Toto riešenie bolo ideálne, pretože cez najväčší úpek sme boli schovaní v lese a po ceste hore sme mali 2 studničky, takže sme ani nemali kedy vysmädnúť.

Náš cieľ z Hornej Poruby.

Chodník lesom nás chránil pred horúčavou.

Tu sa spojila červená z modrou.	Mierne stúpanie listnatým lesom.

Pri výstupe sme narazili na modrý chodník,ktorý bol druhou cestou z Hornej Poruby a zároveň naša spiatočná cesta. Po asi 35 minútach stúpania sme boli asi 700 m n. m. - Nad Hornou Porubou. Odtiaľ sme pokračovali do sedla Palúch - 900 m n. m., čo bolo asi 15 minút od vrcholu. Tu sa nám odkryl skalnatý masív Vápeča a vedeli sme, že už sme čochvíľa hore.

Tesne pod sedlom Palúch.

Výhľad tesne pod vrcholom na Hornú Porubu.

A naozaj sme za chvíľku aj boli. Výhľad do okolia bol pekný, najmä na susedné Vršatecké bralá. Na vyššom vrchole bol kríž a okolo neho viedla po skale cesta k nižšiemu vrcholu, kde bola vrcholová kniha. Tu sme zaznamenali naše zážitky a dojmy z vrchu Vápeč - 956 m n. m. Po menšom oddychu sme vyštartovali smerom do Hornej Poruby. Samozrejme po modro-červenej, neskôr už len po modrej až dole do dediny, kam nám to trvalo asi hodinku. Po ceste sme obdivovali bridlicové podložie, ktoré bolo obnažené práve na turistickom chodníku.

Kríž na vrchole Vápeča - 956 m n. m.

Nižší vrchol s prístreškom a vrcholovou knihou.

Pohľad zdola stojí tiež zato.

Odporúčania a varovanie: Vrch Vápeč, čo sa týka dostupnosti a prostredia je naozaj pekne upraveným turistickým cieľom. Vidno ,že mnohí sa sem radi vracajú, aby spoznávali krásy tohto kraja. Nenáročná túra je tipom pre každého, kto by šiel okolo a chcel sa pokochať kruhovým výhľadom z vrchu Vápeč.

Prírodné rezervácie: Vršatské bradlá (82,39 ha, Ilava, 1970) Najvýraznejší a najvyšší skalný bradlový hrebeň na Slovensku (550 - 830 m) patrí k najpôsobivejším krajinným scenériám. Vápencový masív z obdobia jury vypreparovaný selektívnou eróziou z vrchnokriedo-vých slieňovcov a paleogénnych vrstiev so zachovanými skalnými a lesnými spoločenstvami teplomilných a horských druhov rastlín (púpava Hoppeho, lomika-meň vystupujúci) a živočíchov. Lokalita je jediným náleziskom všivca chochlatého na Slovensku.

Vápeč (75,38 ha, Ilava, 1993) Krajinná dominanta budovaná prevažne vápencami a dolomitmi.Považuje sa za najatraktívnejšiu časť Strážovských vrchov s vápnomilnou kvetenou.Pozoruhodný je najmä výskyt vstavačovitých.

Použitá literatúra pri charakteristike chránených území: Lacika, J.: Chránené krajinné oblasti. 1.vyd. Bratislava : Dajama, 2009. 128 s. ISBN 978-80-89226-29-0

Použité mapy: Shocart: Turistický autoatlas Slovensko. Vizovice : Shocart, 2007. 132 s. ISBN 978-80-7224-575-8