K Hlbockému vodopádu

Turistický chodník: Hlboké n. Váhom (324 m n.m.)(zelená zn.)--> Hlbocký vodopád (460 m n.m.) --> Hlboké n. Váhom (324 m n.m.) Celkový čas: 01:30

Chodník k vodopádu začína v obci Hlboké nad Váhom.

Rázcestník sa nachádza na odbočke z hlavnej cesty I/18. My sme si to však uľahčili a odviezli sa autom až na koniec dediny. Obrázok vyššie zachytáva pohľad z konca dediny do doliny, kde sa nachádza vodopád.

Po 10 minútach vchádzame do NPR Súľovské skaly. O ďalších 5 minút sme pri rázcestníku k Hlbockému vodopádu. Je jar a tak nám lemujú cestu koberce kvetov.

Takýchto prvosienok Primula acaulis tam bolo nespočet.

No a tu ho máme - Hlbocký vodopád. Zaujímavosťou bolo, že Hlbocký potok, okolo ktorého sme šli sa úplne stratil a tak sme si mysleli, že z vodopádu nič nebude. Našťastie sa tak nestalo. Hlbocký potok vymodeloval zo Súľovských zlepencov malú tiesňavu s kaskádami a malými krútňavovými hrncami. Výška samotného vodopádu je 14 m.

Na vodopád sa dalo vyliesť po skalách pomocou reťazí.

Po nafotení a zlezení sme sa vybrali späť k autu. Na ceste späť nás zaujala kalvária po pravej strane nad obcou (na mape kóta 448 m n.m.). Vyšli sme si teda na ňu a tam nás čakal nádherný kruhový výhľad na celú Bytčiansku a Hlbockú kotlinu a samozrejme na Súľovské vrchy. Video s výhľadom je nižšie.

Odporúčanie a varovanie: Výlet k vodopádu je ideálnym tipom na popoludňajší výlet. Trasa je nenáročná a ak sa odveziete autom na koniec dediny, tak nezaberie viac ako 45 minút.

Prírodné rezervácie: Súľovské skaly (543,23 ha, Bytča,Žilina, 1973) Jediné väčšie skalné mesto na Slovensku. Zaujímavé tvary reliéfu v podobe skalných veží, ihiel, okien a brán oddelených hlbokými bezvodnými tiesňavami, roklinami a dolinami sú výsledkom pôsobenia vonkajších činiteľov (dážď, ľad, vietor - chemické a mechanické zvetrávanie) na veľmi tvárny a dobre opracovateľný materiál, akým sú zlepence, ktoré sa v prevažnej miere skaldajú z okrúhliakov, vápencov a dolomitov. K najkrajším útvarrom pôvabného bielosivého "stovežatého" skalného mesta patrí 13m vysoká Gotická brána, dvojcípy Roháč, Kamenný hríb, puklinová jaskyňa Šarkania diera a mnoho ďalšíchprírodných výtvorov s fantáziou podnecujúcimi názvami (Mária Terézia, Sova, Smrečok).Na vrchole Súľovských skál sa nachádzajú ruiny strážneho hradu.Zachovali sa tu lesné spoločenstvá s viacerými chránenými druhmi rastlín (ostrevka vápnomilná) a živočíchov (výr skalný, kavka obyčajná).

Použitá literatúra pri charakteristike chránených území: Lacika, J.: Chránené krajinné oblasti. 1.vyd. Bratislava : Dajama, 2009. 128 s. ISBN 978-80-89226-29-0