Levický hrad a mesto Levice

Na skalnej vyvýšenine uprostred močarísk neďaleko rieky Hron vznikol v 13. storočí Levický hrad, aby bránil južné prístupové cesty do banských miest.

Na území Slovenska vzniká práve v tomto období väčšina hradov, ako reakcia na vpád Mongolov do Uhorska. Stavitelia určite vtedy ešte netušili, že raz bude dôležitým bodom brániacim zvyšok Uhorska pred totálnym zničením.

Turci idú!

Po katastrofickej porážke uhorských vojsk pri Moháči (180km južne od Budapešti), v ktorej zahynul aj uhorský kráľ, sa otvorila Osmanom cesta do zvyšku Uhorska.

Samotná porážka bola dôsledkom zlej organizácie, keď na bojisku chýbala vyše tretina uhorskej armády. Osmani mali k dispozícií 60 000 vojakov, uhorská armáda čítala iba 28 000 zle vyzbrojených vojakov.

Samotný Süleyman I. neprenasledoval utekajúce vojsko a čakal na "hlavnú armádu" pretože neveril, že proti nemu postavili takú malú armádu.

Turci sa prvýkrát objavili v okolí Levíc už v roku 1530

Čo by bolo, keby leto roku 1529 tak nepršalo?

Po obsadení Budína a Pešti, Turci priamo ohrozovali územie Slovenska a pustošili južné kraje. V máji 1529 vyrazila obrovská 75 - tisícová armáda z Konštantínopola, avšak vďaka neustálym dažďom dorazila k Viedni až takmer po 5 mesiacoch a bez ťažkého delostrelectva, ktoré sa v premočenej pôde neustále zabáralo. Práve ťažké delostrelectvo bolo hlavný tromfom Osmanov. Tento čas využili obrancovaia na zdojnásobenie počtu posádky a prípravy, ktoré slávili úspech a Turci sa museli dať na ústup po neúspešných pokusoch dobiť mesto.

K Levickému hradu časom pribudol aj kaštieľ

Život v strachu

Keby Turci dobili Viedeň, významne by oslabili Habsburgovcov, čo hralo do kariet všetkým vládcom, ktorým ich moc bola tŕňom v oku. Nebolo by treba zakladať Lutheránsku ani Anglikánsku cirkev, Holandsko a Anglicko by zostalo katolické, v nemeckých štátoch by panovník len ťažko v chaose sedliackých povstaní skladal armádu proti Turkom, ktorí by ich priamo ohrozovali. Územie Slovenska by bolo natrvalo pod Osmanskou správou tak ako to bolo s územiami na Balkáne.

Treba však dodať, že prehra pri Moháči a expanzia Turkov v Európe bola výsledkom nejednotnosti ich protivníkov.

Levice niekoľkokrát vyhoreli

Protiturecká pevnosť

V roku 1544 sa podarilo nočným útokom vyrabovať Levice, ubránil sa iba hrad. Koncom 16.storočia hrad rozšírili a spojili hradbou s mestom. Stal sa kráľovským majetkom a jednou z 15 najdôležitejších protitureckých pevností. Tie boli jediným útočiskom pred krvilačnými hordami, ktoré pravidelne rabovali južné Slovensko.

Bitka pri Leviciach oslobodila mesto

V roku 1663 sa Turkom hrad podarilo dobiť, našťastie iba na rok. Rozhodujúca udalosť prišla o rok neskôr keď v bitke pri Leviciach porazila uhroská armáda osmanskú a tá stratila rad území.

O 20 rokov neskôr boli Osmani porazení pri Viedni a od tých čias už turecké nebezpečenstvo pominulo.

Z hradu sa dodnes zachovala iba jeho horná gotická časť

Po požiari mesta v roku 1696 ťažko poškodený hrad začali demolovať. V roku 1699 hrad opustila vojenská posádka, čím hrad prišiel o obranných charakter. Časť budov (bašta a kaštieľ) ostali zachované a tie po roku 1710 opravili.

Čo môžete vidieť v múzeu?

1.Originálne turecké zbrane

2. 2000 rokov staré mince

3. Lekáreň zo začiatku 20.storočia

4. Ľudové oblečenie

5. Keď máte šťastie ako my: Zbierku fotiek rodáka L.Bielika

A mnoho iného

Pozrite si aj mesto

Najkrajšiou časťou mesta, samozrejme okrem hradu, je Hlavné námestie. Zaujímavosťou je, že nekopíruje centrum mesta v minulosti, ktoré bolo neďaleko hradu. Stredoveké Levice mali asi trojnásobnú veľkosť hradného areálu, takže boli velmi malé.

Hlavné námestie sa za posledných 150 rokov premenovalo 7-krát Magna Via

Magna Via bola diaľková cesta prechádzajúca naprieč územím z Rakúska až do Sedmohradska obchádzajúc územie obsadené Osmanmi. Dlažnicu s týmto napísom nájdete pri stĺporadí na obrázku vyššie.

Vývoj Levíc na starých mapách