Hrad Hajnáčka

Hrad Hajnáčka je hrad nachádzajúci sa v Cerovej vrchovine, na vulkanickom brale vytvorenom vyvrelinou čadiča na vrchole homoľovitého kopca nad obcou Hajnáčka v nadmorskej výške 355 m n.m. .

Hradné bralo

Poloha hradu

Tento kút Slovenska je mnohým neznámy a preto uprestnenie, že hrad nájdeme v Cerovej vrchovine nemusí stačiť. Preto pripomenieme, že sa nachádzame na strednom Slovensku v jeho najjužnejšej časti v okrese Rimavská Sobota, neďaleko mesta Fiľakovo.

Ako sa dostaneme na hrad?

V prípade, že sem idete autom od Fiľakova ako väčšina navštevníkov, treba odbočiť z cesty II/571 do obce Hajnáčka. Na námestí v Hajnáčke doľava a tu vás už smerovníky navedú do areálu. Pred vstupom vojdete drevenou bránou a už stúpate schodíkmi až na bralo. Napriek tomu, že sú prázdniny a letná turistická sezóna, chodník je nepokosený a lavičky sú už tiež staršieho dáta. Kedysi to tu bolo asi pekne upravené.

Vulkanický reliéf

Hrad v sopke

Hradná skala je tvorená diatrémou. Tento odborný výraz pomenúva kanál, ktorý privádza magmu do krátera sopky. Celé toto dielo prírody vzniklo počas finálnej fázy terciérneho vulkanizmu v Západných Karpatoch.

Obyvateľ hradu

V krátkosti o histórií Hajnáčky

O hrade je prvá zmienka v r. 1245. Vznikol ako kráľovský na mieste staršej pevnosti. Stal sa sídlom panstva, ku ktorému v polovici 15. storočia patrilo 15 obcí. V 16. a 17. storočí bol významným bodom protitureckej obrannej línie. V roku 1545 ho na rok obsadili Turci a nakrátko aj koncom storočia. V 17. storočí bol prestavaný, v 18. storočí spustol.

Zrúcaniny hradu Hajnáčka

To čo z Hajnáčky zostalo..

Zachovali sa len nepatrné zvyšky múrov skutočne ťažko prístupnej časti hradu s palácom a podkovovitou baštou. Pozorným bádaním môžeme objaviť zvyšky hradných múrov a vysekané schodište v hradnej skale, ktorá tvorila na mnohých miestach časť hradieb i vnútornej architektúry. V najvyššej časti stála kedysi menšia palácová stavba, chránená dvomi pásmi hradného múru a podkovovitá bašta.

Výhľad na obec Hajnáčka

Obec sa vyvinula z majera pod hradom. Mala roľnícko-pastiersky ráz. Patrila pôvodnému hradnému panstvu Hajnáčka, v novoveku viacerým zemianskym rodinám. Za tureckej okupácie sa zmenila na samotu, potom sa postupne zaľudňovala. V roku 1773 tu žilo len 13 želiarov a niekoľko panských remeselníkov. V r. 1828 mala obec už 84 domov a 375 obyvateľov.

Ostatky kašieľa

V 19. storočí tu vznikla väčšia tehelňa. Do roku 1945 sa obyvatelia zaoberali prevažne poľnohospodárstvom. V rokoch 1938-1944 bola Hajnáčka pripojená k Maďarsku. Po oslobodení tu vybudovali závod Ipeľských tehelní. Taktiež tu vznikol kameňolom a pekárenská výrobňa. JRD tu bolo založené v r. 1957.