Turčianska cyklomagistrála alebo putovanie po stopách Turčianskej šlachty

Cyklistická trasa: 1.úsek Vrútky--> Sklabina--> Blatnica
2.úsek Blatnica--> Martin--> Vrútky
Celková vzdialenosť: 70 km

Stredne náročná trasa s množstvom stúpaní, ale aj krásnych, rýchlych a dlhých zjazdov. Trasa vedie po asfaltových a pomerne málo frekventovaných cestách. Spája severnú a južnú časť Turca a vedie predhorím Národného parku Veľká Fatra. Ponúka možnosť návštevy zrúcanín hradu Sklabiňa z 13. storočia, Múzea Karola Plicku v Blatnici, rekonštruovaného kaštieľa z 18. storočia a rodného domu Jána Kollára v Mošovciach a iných pamätihodností. Pre tých, ktorí sa chcú schladiť v bazéne, odporúčame navštíviť kúpalisko Drienok alebo rekreačný areál kúpeľného mesta Turčianske Teplice.
My sme absolvovali 41 z celkovo 55 km Turčianskej cyklomagistrály, pretože sme sa otočili v obci Blatnica a vrátili sa po žltej a zelenej značke späť do Vrútok.
Priebeh cyklotrasy môžete vidieť na mapke nižšie.

1.úsek: Vrútky--> Sklabiňa--> Blatnica

Začiatok trasy - Železničná stanica Vrútky

Do Vrútok sme sa doviezli pohodlne moderným dvojposchodovým vlakom s odkladačmi na bicykle. Akurát jedna vec nás prekvapila. Celý lístok pre osobu je lacnejší ako lístok pre bicykel (0,80-celý, 1,50-bicykel Žilina -Vrútky). Stanica je už historickou budovou. Bola postavená v r. 1872 až po tom, čo sa rozhodlo o napojení štátnej železnice MÁV na Košicko - bohumínsku železnicu vo Vrútkach a nie v Sučanoch, ktoré tiež mali pripravenú plochu na výstavbu stanice. Ide o pôvodnú stanicu Košicko – bohumínskej železnice, niekoľkokrát rekonštruovanú. Keďže išlo o stanicu väčšieho významu (obdobne Zvolen, Galanta), je rozsiahlejšia s radením miestností pozdĺž krajnej koľaje. Budova pôvodnej stanice štátnej železnice MÁV sa nachádza asi 300 m na východ od nej.

Farský kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1905 vo Vrútkach.

Nasledovali sme červenú značku, aj keď nájsť ju bol problém. Najjednoduchšie je sledovať smerovníky do Žiliny a dostať sa na hlavnú cestu I/18.

Obecný dom z roku 1926, momentálne mestský úrad.

V budove úradu sa nachádza Pamätná izba Hany Zelinovej (1914 – 2004), spisovateľky, ktorej dielo bude čitateľom navždy pripomínať spätosť dejín Vrútok a železnice.

Z cesty I/18 sme po chvíli odbočili do obce Lipovec. Za ním sme pokračovali popri Krpelianskom kanáli cez obec Turčianske Kľačany do Sučian. Vietor nám fúkal do chrbta, a tak sme túto prevažne rovinatú časť absolvovali veľmi rýchlo.

Turčiansku cyklomagistrálu v tomto úseku lemujú rybníky.

Révaiovské mauzóleum v Turčianskej Štiavničke.

Zo Sučian sme sa presunuli miernym stúpaním do obce Turčianska Štiavnička. Tá bola súčasťou panstva Sklabinského hradu. Na území obce sú dve pamiatky na rod Révaiovcov. Prvou z nich je kaštieľ s rozsiahlym parkom, druhou spomínané Révaiovské mauzóleum na obecnom cintoríne.
Révaiovský kaštieľ zo 16. stor. je dnes žiaľ v ruinách. Nachádza sa v rozsiahlom anglickom parku z prvej polovice 19. stor. so zimnou záhradou, jazierkami a vzácnymi drevinami.
Révaiovské mauzóleum na neďalekom cintoríne, postavené pravdepodobne začiatkom 20. stor. v neogotickom slohu s prvkami eklektizmu, má nad hlavným vstupom dva erby - Révaiovský a Abaffiovský.

Cesta sa zužuje, ale zároveň prechádza peknými lesmi a lúkami.

Usadlosť v Sklabinskom Podzámku.

Za Skalbinským Podzámkom cesta stúpa niekoľkými serpentínami. Z cesty sa dá odbočiť a pozrieť si zrúcaninu Sklabinského hradu. My sme samozrejme toto miesto neobišli. Článok o Sklabinskom hrade si môžte prečítať TU.

Výhľad na cestu.

Sklabinský hrad z 13. storočia. Zachovaný bol ešte do roku 1944, kedy ho vypálili fašisti.

Zjazdom sme prešli cez Sklabinu a Dražkovce.

Domy v Hornom Kalníku.

Po tom, ako sme pár kilometrov klesali, opäť sme začali naberať výšku cez Dolný a Horný Kalník. Za posledne spomínanou obcou nasledovalo najprudšie a najdlhšie stúpanie celej trasy.

Výhľady z cesty.

Cesta stúpa aj cez Turčianske Jaseno až do výšky 600 m n.m..

Turčianska kotlina ako dlani.

Pohľad na obec Turčianske Jaseno.

Krátkym, ale prudkým zjazdom sme sa dostali do Belej. No a za ňou nás čakalo opäť stúpanie. Síce menšie ako predošlé, ale predsa. Po prekonaní stúpania sme sa pohodlným zjazdom dostali do Necpál, kde sa nachádzajú hneď štyri kaštiele, bohužiaľ ani jeden nie je dnes prístupný verejnosti.

Mladší renesančný Justovský kaštieľ z r. 1673 je charakteristický dvoma nárožnými baštami na južnom priečelí. Nad vchodom je arkier s renesančnou štítkovou atikou. V oboch Justovských kaštieľoch sa v 17. stor. nachádzali aj palné zbrane.

Barokovo - klasicistický kaštieľ je situovaný na juhozápadnej strane námestia. Hlavnej fasáde orientovanej do priestoru námestia dominuje balkón s dverami lemovanými štukovým festónom a perlovcom.

Cesta za Necpalmi.

Nakoľko sme mali ešte dosť cesty pred sebou, ďalšie dva Necpalské kaštiele sme nehľadali a pokračovali sme do Blatnice, kde naše putovanie Turčianskou cyklomagistrálou končí.

Kaštieľ v Blatnici (vľavo) a baroková kúria (vpravo).

Obec Blatnica, nad ktorou sa vypína Blatnický hrad je známa aj ako nálezisko hrobu miestneho veľmoža z 8. - 9. stor. V hrobe sa nachádzala bohatá výbava vrátane importovaného dvojsečného meča s franským - karolínskym figurálym a rastlinným motívom na rukoväti. V obci sa v bezprostrednej blízkosti nachádzajú dve šľachtické sídla - baroková prónayovská kúria prestavaná v 18. stor. s pristavaným kruhovým portikom, kde sa dnes nachádza Múzeum Karola Plicku a naproti stojaci neskorobarokový kaštieľ z druhej pol. 18. storočia.

2.úsek Blatnica--> Martin--> Vrútky

Obec Blatnica.

V Blatnici sa nachádza veľa starých domov s peknými bránami.
Ako sme spomínali, tu sme už odbočili na žlto značenú cyklotrasu.

Gaderská dolina.

Po tom, ako sme prešli cez hlavnú cestu Martin - Turčianske Teplice, nasledovali sme žltú a za obcou Valentová zelenú značku.

Mauzóleum Benickovcov (vľavo) a mauzóleum Rakovskovcov (vpravo).

V Rakove sú dejiny obce spojené s rodmi Benickovcov a Rakovskovcov. Na miestnom cintoríne sa nachádzajú mauzóleá oboch týchto rodov - neorománske mauzóleum Benickovcov z r. 1874, prestavané v 20. stor. na dom smútku, a neogotické mauzóleum Rakovskovcov z r. 1906, ktoré prechádza momentálne rekonštrukciou v réžii obce. Trasa v Rakove prechádza aj okolo barokového kaštieľa Benickovcov z r. 1763, momentálne podstupujúceho rekonštrukciu.

Korčuliari na letisku neďaleko obce Košťany nad Turcom.

Za Rakovom sme prešli cez železičnú trať do Príboviec. Cyklotrasy majú dobré značenie, takže orientácia bola jednoduchá. Medzi Príbovcami a Košťanmi nad Turcom vedie cyklotrasa po spevnenej poľnej ceste i po bývalom letisku v Košťanoch, ktoré využívajú hlavne korčuliari.

Kaštieľ v Košťanoch.

Od r. 1478 tvorili Košťany súčasť majetku Justovcov z Necpál. Tu sa nachádza rokokovo - klasicistický kaštieľ z druhej pol. 18 stor. s bohatou štukovou výzdobou na fasáde. Ide o jednopodlažnú budovu na pôdoryse tvaru L s rizalitom na priečelí do strany ulice. Postavený je na staršom základe.
Modrá značka z Košťian nás zaviedla do Martina.

Turčianska galéria v Martine.

Rozpisovať sa o Martine nemá cenu, pretože by toho bolo na ďalší článok. Z Martina do Vrútok to bolo už iba 7 km, a tak sme boli na žel. stanici raz dva.

Mapa cyklotrás v Turci. Približenie mapy je možné kliknutím na značku + v pravom hornom rohu obrázka.

Odporúčanie a varovanie: Cyklotrasa síce prechádza po cestách, avšak tie nie sú ani počas pracovného týždňa moc frekventované. Trasa míňa množstvo kultúrnych pamiatok, takže si každý môže vybrať, čo sa mu páči. V úseku Martin - Vrútky nedoporučujeme ísť po žltej značke pretože chodník je poriadne zarastený.