Túra na Oravské Pilsko

Turistický chodník: s.Hliny(810 m n.m.)(modrá zn.)--> Pilsko (1557 m n.m.)(modrá/čierna zn.)--> schr. na Hali Miziowej (1330 m n.m.)(červená zn.) --> s.Hliny (810 m n.m.) Celkový čas: 04:00

Pri plánovaní ciest naprieč Slovenskom sme vždy zaradili do programu nejaký oravský vrchol. Napriek tomu vždy sa program zmenil a na Oravu sa nešlo. Tentokrát sme si povedali, že si všetko vynahradíme a venujeme 4 dni turistike iba na Orave. Hlavný cieľ bol jasný - Babia hora. My sme sa rozhodli urobiť generálku na druhom najvyššom vrchu Oravských Beskýd - Pilsku.

Ako na vrchol?

Možností sa nám naskytlo niekoľko, ale pri všetkých to časovo vychádza dve hodiny a pol na výstup. Prístup na Pilsko zo slovenskej strany je z Oravského Veselého po zelenej, zo Sihelného po modrej alebo zo sedla Hliny po modrej. Najvhodnejšia, pre jej najmenšie prevýšenie, je trasa zo sedla Hliny.

Sedlo Hliny.

My sme si teda vybrali cestu najľahšieho odporu zo sedla Hliny. Sedlo leží na poľsko-slovenskej hranici a nachádza sa tu aj opustená colnica. Zaparkovali sme pri miestnych potravinách (obrázok vyššie), obuli topánky, nastavili trekingové paličky a hor sa na kopec.

Hraničnými chodníčkami

Celý výstup po modrej značke sleduje štátnu hranicu, až tesne pred vrcholom sa odbočuje na slovenskú stranu. Masív Pilska patrí z veľkej väčšiny Slovensku. Okrem štátnej hranice tadiaľto prechádza hranica úmoria Baltského mora (potoky stekajúce na poľskú stranu) a Čierneho mora (potoky stekajúce na našu stranu).

Hraničný chodník.

Chodník je značený na našej strane modrou, na poľskej červenou farbou. Nezľaknite sa, ak dlhšie nevidíte modrú, ale iba červenú značku alebo naopak. My sme sa však zľakli a hľadali sme modrú, pritom sme zišli z červenej. Keď už bolo toho hľadania dosť a chceli sme sa vrátiť, stratenú značku sme zbadali.

NPR Pilsko - vzácne pralesy

Na Pilsku nájdeme jeden z najrozsiahlejších slovenských pralesov chránený od roku 1967. Rozprestiera sa po obvode hory vo výškach od 1140 m n.m. do 1470 m n.m. Dominujú tu biotopy smrekových lesov čučoriedkových, ktoré miestami plynule prechádzajú do pásma kosodreviny. Rastie tu hlavne smrek, pravidelnou prímesou je jarabina vtáčia, zriedkavejšie sa vyskytuje ríbezľa alpínska.

Prales na Pilsku.

V nižšie položených častiach rezervácie dosahujú smreky značných výšok a hrúbku aj viac ako 1 m. Priemerný vek porastov sa pohybuje od 170 do 210 rokov. Vyššie časti poznačilo odlesňovanie, kvôli získavaniu pasienkov. Dnes sú tu rozsiahle porasty kosodreviny.

Kosodrevina a v pozadí Babia hora.

Plochý vrchol Pilska a jeho ľadovcová minulosť

Pilsko podobne ako Babia hora má pri pohľade zo slovenskej strany rozložitý tvar. V zime, za horšieho počasia, sa tu ľahko môžete stratiť pretože vrcholová časť je poriadne široká. Pilsko je z geologického hľadiska tvorené flyšom (pieskovce, ílovce). Patrí medzi najvyššie vrcholy tohto druhu u nás. Severná strana vrchu je strmšia oproti južnej. Spôsobila to činnosť ľadovca, ktorý bol na severnej strane aktívnejší.

Ľudia oddychujúci na vrchole.

Tie výhľady

Po dosiahnutí vrcholovej kóty sme si mohli otvoriť zaslúžené pivko. Síce nebolo dva krát chladnené, ale osviežilo :). A tie výhľady. Tatry, Roháče, Choč, Malá Fatra a samozrejme celá Orava.

Kríž a kamenný obradný stôl, pri ktorom sa konávajú sväté omše.

Nesmie chýbať video.

Tatry a Oravská priehrada.

Krátka odbočka do Poľska a cesta späť

Ešte pred túrou sme sa rozhodli, že si urobíme zachádzku do Poľska na Schronisko Pilsko na Hali Miziowej resp. na Chatu Pilsko na Mižiovej holi. Z vrcholu máte hneď tri možnosti ako sa sem dostať, a to po červenej, čiernej alebo žltej značke. My sme sa rozhodli pre čiernu, pretože cesta ňou bola najkratšia.

Kosodrevina na poľskej strane.

Pohľad späť.

Strmšia severná strana Pilska

Chata Pilsko na Mižiovej holi.

Poliaci si tu vybudovali vleky a nový horský hotel, vedľa ktorého je goralská koliba. Tu sme sa napojili na červenú značku, ktorá nás zaviedla na miesto, kde začala dnešná túra.

Rezervácia Piec kopców, ktorou sme prechádzali na spiatočnej ceste.

Odporúčanie a varovanie: Túra je stredne náročná. Treba dávať pozor na zmeny počasia a na značenie. V zimných mesiacoch niekedy absentuje tyčové značenie, a preto je pohyb v kosodrevine pri horšom počasí náročný. Pevná obuv vo výbave turistu by tu nemala chýbať ani v lete.

KLIKNUTÍM zväčšíte mapu.