Zimný výlet Prosieckou a Kvačianskou dolinou

Turistický chodník: Prosiecka dol. (640 m n.m.)(žltá zn.)--> Kvačianska dol., ústie (650 m n.m.)(červená zn.)--> Oblazy, rázc. (800 m n.m.)(modrá zn.) --> Veľké Borové (820 m n.m.)(zelená zn.)--> Svorad (915 m n.m.) --> Prosiecka dol. (640 m n.m.) Celkový čas: 05:30

Kvačianska a Prosiecka dolina - známe a obľúbené doliny a tiež prírodné rezervácie v srdci Chočských vrchov na Liptove sú hojne navštevované v teplých letných dňoch. Ale ísť tam uprostred januára? Žiaden problém.

Na začiatok musím napísať, že január 2018 bol na Liptove netradične temer bez snehu, nemastné - neslané počasie nás neodradilo nechať si vyštípať líca mrazivým vetrom.

Naša šestica sa hneď na začiatku túry rozdelila. Ja s Mirkou sme začali túru v Kvačanoch a chalani zasa v Prosieku. Zámer bol taký, že keďže majú lepšie tempo, tak si týmto rozdelením doprajeme cca hodinový náskok. Úsek lúkami medzi Prosiekom a Kvačanmi nie je nijak zvlášť zaujímavý, a preto som bol aj celkom rád, že som ho s Mirkou nemusel absolvovať.

Kľukatá cesta Kvačianskou dolinou bola do cca 60. rokov 20. storočia spojnicou Oravy a Liptova.

V Kvačianskej doline je nová výhliadka. Nahrádza nebezpečné a nezabezpečné miesto nad roklinou, ktoré bolo využívané donedávna. Pohľad do 80 metrov hlbokej rokliny budí rešpekt.

Stromy bez listov nebránia sporadickým priehľadom na okolité horské masívy a hlbokú dolinu. Za sedlom Roháč upúta pozoronosť smerovník k výhliadke č. 2. Tentoraz ide o velkú plošinu a naskytá sa tu krásny výhľad.

Opúšťame starú cestu (aj červenú značku) a prudkým klesaním po turistickom chodníku (tentoraz modro značenom) klesáme až k sútoku Borovianky a Kvačianky. Tu v zajatí skalných brál na skalnom prahu potoka leží krásne miesto, ktoré ma čosi do seba aj v zime. Zvieracie osadenstvo nie je také početné ako v lete. Miestne mačky sa vám začnú hneď obtierať o nohy, hladným pohľadom obmäkčujú príchodzích turistov.

Telefonát: „Chalani, kde sa nachádzate?“ Oni: „Ešte nie sme ani v Kvačanoch na konečnej.“ Svačinujeme a udávame ležernejšie tempo, aby nás mohli dobehnúť.

Kráčame proti prúdu Borovianky, do ktorej sa po pár stovkách metrov vlieva Ráztocký potok. Na jeho dolnom toku sa nachádza pekný vodopád. Cesta k nemu vám nezaberie viac než dve minúty.

Veľké Borové trocha klame názvom, je to pomerne malá dedinka. Zvlášť v jej dolnej časti, kadiaľ vedie turistický chodník, sú krásne dreveničky a kde - tu aj nejaký bufet (samozrejme, otvorené v letnej sezóne).

Zvlnenou liptovskou krajinou kráčame až k rázcestníku Svorad, kde opäť kontolujeme polohu zvyšku skupiny. Tí sú nám už tesne v pätách.

Prosiecka dolina, teda, jej horná a sčasti aj dolná časť je poväčšinu roka suchá, čo sme jednoznačne ocenili. Nachádza sa tu viacero zabezpečených úsekov.

Na rázcestníku Červené piesky sme mali možnosť odbočiť na krátku zachádzku ku krásne zamrznutému rovnomennému vodopádu.

Ľadová krása

Tu sme sa konečne spojili s chalanmi a pokračovali spoločne kaňonom Prosieckej doliny. Nachádzal sa tu zaujímavý úsek vzdialene pripomínajúci Prielom Hornádu.

Pomaly sa stmievalo a nás čakal ešte pekný priechod úzkou dolinou pripomínajúcu vstup do Dolných dier v Malej Fatre.

Záverečná skupinová foto a môže sa ísť domov.