Výlet na Slanický ostrov loďou

V krásnej prírodnej scenérii Slanického ostrova umenia uprostred Oravskej priehrady sa nachádzajú stále expozície ľudového umenia zo zbierok Oravskej galérie.

Plavba loďou

Na ostrov premáva loď Oravskej galérie „OG SLANICA“ z prístavu č. 2 na Slanickej Osade denne počas sezóny (od 15. mája do 15. septembra), pričom prvá plavba je o 9.00 hod a každá nasledujúca plavba je podmienená minimálnym počtom 15 platiacich osôb (odchody o 9.00, 11.00, 13.00, 15.00, 16.30 hod.).

Slanický ostrov v pozadí Babia hora

Plavba na ostrov a späť vrátane prehliadky expozícií na ostrove trvá približne 80 min.

Pri presune na ostrov Vás loď povozí po priehrade približne pol hodinu. Na prehliadku Vám ostane tak pol hodinka. Nám sa to zdalo málo pretože si človek nestihne všetko prezrieť a oddýchnuť si v peknom prostredí.

Kostol Povýšenia sv. Kríža na Slanickom ostrove

Expozície tradičného ľudového umenia dokumentujú tvorbu ľudových maliarov, rezbárov a kamenárov, ktorí bez školenia, len podľa odpozorovaných predlôh z bežného života, zanechali po celom území Slovenska doklady o svojom prirodzenom talente a umeleckých schopnostiach.

Interiér Kostola Povýšenia sv. Kríža na Slanickom ostrove

Ľudové umenie na Slovensku zaznamenalo svoj najväčší rozkvet v 18. a 19. storočí, a preto väčšina vystavených prác pochádza práve z tohto obdobia. Námety sochárskych a maliarskych diel boli takmer výlučne sakrálne. Ich zobrazenie sa riadilo mravnými a estetickými ideálmi kresťanstva a hlavnými sviatkami cirkevného roka.

Madona s Ježišom

Diela nadväzovali na ikonografické schémy z gotického, renesančného a barokového umenia, ktoré si ľudoví umelci často prispôsobovali podľa odpozorovaných predlôh z vlastného života.

slanický ostrov

Drevené plastiky, maľby na skle a exteriérové kamenné skulptúry zobrazovali popri samotných postavách Krista, Najsvätejšej Trojice a Panny Márie aj obľúbených svätcov: sv. Jána Nepomuckého, sv. Floriána, sv. Vendelína, sv. Rozáliu, Katarínu a ďalších. Ich uctievanie sledovalo cieľ ochrany vlastného zdravia, obydlí pred živelnými pohromami a malo zabezpečiť hojnosť úrody a plodnosť.

Bývalá hrobka

V bývalej hrobke sa nachádza expozícia histórie zatopených obcí a budovania Oravskej priehrady.

Lapidárium na Slanickom ostrove

Súčasťou expozícií je aj lapidárium kamennej plastiky „Oravská kamenárska tvorba“ v exteriéri ostrova.

Slávny Oravský meteorit Magura

Poznajú ho na celom svete, vedci ho významom prirovnávajú k nálezom z okolia Canyon Diablo v americkej Arizone. Na Orave je však takmer neznámy. Meteorit Magura. Presná lokalita a rok dopadu meteoritu nie je presne určený.

Odborníci predpokladajú, že mohol na svahy severných výbežkov Oravskej Magury, západne od dnes zatopenej obce Slanica, spadnúť niekedy v rokoch 1830 – 1840. V týchto rokoch totiž lesní robotníci z lesov Oravskej Magury vo veľkom znášali kusy železa, tavili ich a vyrábali z nich rôzne pracovné nástroje.

Takto sa pravdepodobne viac ako jeden a pol tony vzácneho železa mimozemského pôvodu stratilo. Úlomky z neho sa nachádzajú vo všetkých väčších svetových múzeách. Dokopy vážia zhruba dvesto kíl.

Najväčší kus s hmotnosťou 45,5 kilogramu je v zbierkach univerzity v Tübingene, štyri kusy presahujúce osemnásť kíl sú v Prírodovednom múzeu vo Viedni, ďalšie sú v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti, v Berlíne, v Londýne a v Prahe.

Vodné športy na Oravskej priehrade, v pozadí Námestovo

Výstavba Oravskej priehrady

Oravská kotlina, v ktorej ležali obce Slanická Osada, Ľavkovo, Ústie, a Oravské Hámre bola už v časoch valaskej kolonizácie v 16. storočí značne odlesnená a počas prudkých lejakov silný prúd vody v rieke Orava ohrozoval ľudské obydlia a polia. V snahe využiť tento nespútaný živel boli vypracované viaceré projekty na výstavbu priehrady.

Prvý vznikol už v časoch Uhorska v roku 1870, kedy bola vypracovaná štúdia a projekt železobetónovej priehrady na Orave. Ďalší projekt priehrady bol vypracovaný počas prvej svetovej vojny.

V období prvej republiky bol zahrnutý do vodohospodárskeho plánu rieky Váh. Po skončení druhej svetovej vojny bol v oblasti uskutočnený aj prvý rozsiahly geologický prieskum.

Odborníci odporučili vybudovať zemnú hrádzu, ktorú však Ministerstvo verejných prác v Prahe zamietlo pre nedostatok skúseností. Zemnú hrádzu preto opäť nahradil ďalší projekt betónovej priehrady.

Tatry a Oravská priehrada.

K prvému výkopu základov došlo 11. októbra 1941. Práce na stavbe však nepokračovali, pretože vznikol celý rad problémov v súvislosti s objavením minerálnej vody, ktorá rozleptávala betón.

Ďalšie problémy boli spojené so zlomovou poruchou v podloží, vyplnenou mäkkou ílovou, neúnosnou zeminou. Následne došlo k opätovnému prepracovaniu projektov a na základe nového projektu z roku 1943 sa začalo s betónovaním jamy. Napriek všetkým ťažkostiam stavbu vodného diela slávnostne dokončili a prvá turbína bola spustená 2. mája 1953.