Gajdošským chodníkom na najsevernejší bod Slovenska

Turistický chodník: pod Martošou(760 m n.m.)(žltá zn.)--> Jalovecké sedlo (1010 m n.m.)(červená zn.)--> Modralová (1095 m n.m.)(červená zn.) --> Martoša (810 m n.m.)(žltá zn.) --> pod Martošou(760 m n.m.) Celkový čas: 04:45

Niektoré miesta na Slovensku nie sú vyhľadávané pre ich atraktívnosť, ale pre ich polohu. Sú niečim NAJ. Takým miestom je aj vrch Modralová, pretože je najsevernejším bodom Slovenska.

Východikový bod obvykle býva v Oravskej Polhore v časti Píla. Vyššie je zákaz vjazdu, no my sme mali to šťastie, že sme mali konexie na správnych miestach :). Zviezli sme sa k rázcestníku pod Martošou, a tým ušetrili celkovo asi hodinu a pol.

Prístrešok pod Jaloveckým sedlom.

Oravská Polhora a jej gajdošská tradícia.

Obec Oravská Polhora je dnes jednou z posledných, kde v živote dedinského spoločenstva majú svoje miesto i gajdy – tento originálny hudobný nástroj. Gajdy sa sem dostali z Poľska a výrazne sa uplatnili v ľudovej hudbe. Goralská trojka pozostávajúca z gájd, huslí a sprievodného spevu, patrí v súčasnosti medzi najarchaickejšie hudobné prejavy. Tradícia na prelome minulého a aktuálneho tisícročia zanikala. Od roku 2000 nastal zvrat. Vznikol medzinárodný festival GAJDOVAČKA, ktorý hostil účinkujúcich z celej Európy. Tento rok (2012) v septembri sa v Oravskej Polhore okrem gajdošov zo Slovenska predstavili muzikanti z Česka, Poľska, Škótska, Chorvátska.

Stúpanie do Jaloveckého sedla.

Na najsevernejší bod - gajdošskú strungu.

Z Martoše je to asi hodina a pol nezaujmavého stúpania štrkovou cestou až do Jaloveckého sedla. Tu sme sa dostali na poľsko-slovenskú hranicu. V prípade, že by sme sa vydali doprava dostali by sme sa na Malú Babiu Horu, my sme odbočili doľava. Po 20 minútach sme stáli na Gajdošskej strunge (vrch Modralová) spojnice troch regiónov so živou gajdošskou tradíciou (oravského, sliezskeho a malopoľského).

Najsevernejší bod Slovenska na vrchu Modralová.

Vrch Modralová sa nachádza vo výške 1 168 m n. m. a má súradnice 49° 36´ 51´´ severnej geografickej šírky a 19° 27´ 01´´ východnej gegrafickej dĺžky. Miestni si tu postavili informačnú tabuľu zoznamujúcu nás s Gajdošským chodníkom. Ten pokračuje na Babiu horu a späť do Oravskej Polhory.

Vrchol Beskydku, ktorý je neďaleko Modralovej.

Po štátnej hranici prechádza červeno na poľskej a modro na sloveskej strane značený chodník.

Z Beskydku do rázcestia Gluchačky to bolo dolu kopcom. Potom trasa začla opäť naberať výšku až na vrch Javorina (1047 m n.m.).

Príležitostný výhľad smerom na Babiu horu.

Poliaci svoje lúky pravidelne kosia. V diaľke vrch Pilsko.

Za Javoriny sme prudším klesaním zišli na Martošu. Tu treba dávať POZOR. Celú dobu sme šli po poľskom červenom chodníku. Paralelne s ním vedie na našej strane modrý. V prípade, že by ste šli po poľskom, ľahko prehliadnete odbočku na žltú, ktorou sa dostanete na miesto, kde dnešná túra začala.

Toto nepotrebuje komentár :).

Odporúčanie a varovanie: Stredne náročný výlet je najlepšie spojiť s návštevou Gajdošských slávností, ktoré sa konajú každoročne v polovici septembra. Vtedy to v Polhore žije :).

KLIKNUTÍM zväčšíte mapu.