O výlete
Náročnosť: (náročná)
Možnosť stravy:(nie) | Voda:(áno) | Doprava: individuálne, zubačka, vlak | Celkový čas: 08:00 | |
Výlety v oblasti
MAPA OBLASTI:
VYBERTE REGIÓN
NAJNOVŠIE NA SPOZNAJ.EU
POTREBUJETE PORADIT?
Neviete kam, ako? Chcete sa dozvedieť viac o výletoch? Chcete sa poradiť pred cestou? Napíšte do diskusie, radi poradíme.
VYCHUTNAJTE SI PANORAMY
PRIDAJTE SI NAS
KONTAKTUJTE NAS
V prípade návrhu na spoluprácu napíšte mail na admin@spoznaj.eu
NEFUNGUJE? CHYBA?
Našli ste neaktuálne informácie, chybu alebo neplatný odkaz? Napíšte nám na admin@spoznaj.eu
Keďže v ostatné dni bolo sychravo a buď riadne pršalo, alebo aspoň solídne mrholilo, nedočkavo sme očakávali začiatok víkendu s návratom letného slnka. Verdikt na túru bol jasný: Jamnícke plesá a mne sa ihneď vybavila herečka Vilma Jamnická, ktorá bola skutočná pani. Dožiť sa 101 rokov, to nie je len tak!
Našu túru sme začali v 4-člennej zostave v ATC Račková dolina, severne od Pribyliny. Okrem obrovského dreveného turistu nás privítala aj svieža vôňa lesa a húb s tichom doliny.
Túra je celkom dlhá a stredne náročná, treba počítať s tým, že zaberie približne pol dňa, pre menej zdatných odporúčame plánovať ju ako celodenný výlet s dostatkom pitiva a jediva, aby ste počas túry nefantazírovali o bryndzových haluškách so slaninkou ako nás najstarší člen výpravy, ktorého sme museli motivovať Rumbou.
Dobrú službu vám urobí aj malý uterák či nákrčník, do ktorého si počas cesty môžete otierať pot. Náhradné tričko tiež nie je na škodu.
Na začiatku trasyKeďže pár dní pred našou túrou v Tatrách výdatne pršalo, mohli sme si nechať oči popásť na riadnej riave potokov a nádherných vodopádov, ktoré vytekajú z Otrhancov.
Potoky a vodopádyVypotené tekutiny sme priebežne dopĺňali čerstvou vodou z potôčikov a zo studničky pri ceste. Dažde prospeli aj miestnej flóre – cesta bola lemovaná malinčím, čučoriedkami a ešte aj poslednými lesnými jahodami.
Široká cesta dolinou sa postupne zúžila na skalnatú časť popri potokoch. Po strmšom výstupe sme vyšli približne po dvoch hodinách od „štartu“ k zrekonštruovanej kolibe pod Pustým.
Koliba pod PustýmÚtulňa sa nachádza v hornej časti Jamníckej doliny na modro značenom chodníku na malej polianke v takmer idylickom prostredí smrekov. Kúsok ďalej sme zazreli jazierko hladké ako zrkadlo – krásny optický klam. Kolibu vlastní Urbariát Liptovskej Kokavy.
Za 5 eur, ktoré prevediete na účet urbariátu, sa môžete luxusne vyspať. Koliba je priestranná, vnútri je funkčný sporák, dve postele i stôl. Vedľa nej je prístrešok, pod ktorým sa hostili vysmiati poľskí turisti a ohnisko.
Pri pohľade naň u mňa zafungoval Pavlovov reflex – vybavila som si, aké by to bolo mať pri sebe špekáčky. Kto nemá rád zapichnuté konáre pri potrebovykonávacom čupení v kroví, toho iste poteší, že WC je 20 metrov od útulne.
Potoky boli plné vodyNásledne sme prešli cez Smrekový potok, strmším výstupom sme sa dostali na poľanu pod Záhradkami, kde sa nachádza prístrešok s rázcestníkom. Kráčanie rovinou sa po chvíli zmenilo na serpentínové stúpanie až k rázcestiu pod Hrubým vrchom.
Počas výstupu sme sa kochali pestrosťou tatranskej kveteny – bolo, naozaj, čo pozerať, čo ovoniavať. Isto s nami súhlasili aj rôzne druhy motýľov, ktoré okolo nás poletovali.
Po modrej značke sme sa dostali až na trávnatú rovinu k Nižnému (Dolnému) Jamníckemu plesu. Český turista smelo v sandáloch (naozaj neklamem, nemal v nich ponožky) vhupol do pokojných vôd plesa.
Zimomriavky, ktoré mu vzápätí vybehli na tele, len potvrdili nami predpokladanú teplotu vody. Ešteže sa jeho žena mohla vyhovoriť na leukoplastom prelepené prsty.
Obďaleč sme s nadšením sledovali žubrienky, rochniace sa v stojatých vodách pri brehu.
Poliaci, ktorých sme stretli pri kolibe, nás už vítali s pivom v sklenenej fľaši. Avšak, v duchu hesla: daj si jedno pivo a slniečko ti kúpi ďalšie, sme slušne ich ponuku odmietli. Predsa len, netúžim po tom absolvovať túru ako nachmelená opica.
Nižné (Dolné) Jamnícke pleso je najväčším jazerom v Jamníckej doline v Západných Tatrách, rozprestiera sa v nadmorskej výške 1 732 m n. m. Rozlohu má 1,315 hektára, je 178 metrov dlhé a 95 metrov široké.
Jeho maximálna hĺbka je 8,2 metra. Za krásneho slnečného počasia ponúka zhora priam rozprávkové scenérie, aké by ani najlepší grafik vo Photoshope nezmajstroval.
Serpentínami sme sa dostali vyššie, k Vyšnému (Hornému) Jamníckemu plesu. Odhodlaním posilnený Ondrík pokračoval na Jamnícke sedlo a ďalej na približne kilometer vzdialený Volovec. Volovec (Wolowiec) je hraničný vrch, prvý poľský vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier.
Pri Hornom plese (nadmorská výška 1 839 m n. m.) sa najstarší člen výpravy spokojne vyvalil do mäkkej trávy, aby sa konečne odmenil sladkou Rumbou. Chvíľu sme sa kochali plesom, čerpali sily a následne pokračovali vo dvojici vo výstupe do Jamníckeho sedla.
Prirodzená zvedavosť nám ženám nedovolila ostať sa vyvaľovať pri plese a nezistiť, aký je výhľad zo sedla vyššie, na ktorom sa provokačne premávali turisti ako na korze. A, veru, oplatilo sa. V sedle fúkal osviežujúci vetrík a ja som konečne využila mikinu, ktorú som celý čas so sebou ťahala. Zo sedla sa ponúkajú krásne výhľady na neďaleký Ostrý Roháč a Volovec a taktiež na Roháčske plesá.
Keďže Rumba bola spolu s ostatnými zásobami dávno zjedená, cestou dolu nás motivovala už len predstava fajnových bryndzových halušiek so slaninkou.
Naivným a nepoučiteľným turistom ako som aj ja odporúčam v prípade absolvovania túry v besnej horúčave leta v tielku s holými plieckami, si tie pliecka nielen natrieť doma, ale si so sebou do batôžka pribaliť aj opaľovací krém. Aby ste večer nemali „svieži“ vzhľad práve ugrilovaného kuriatka a do týždňa sa nezvliekali ako jašterica z kože. Boh žehnaj Panthenolu!