Roklinou Piecky z Píly

Turistický chodník: Píla(581 m n.m.)(žltá zn.)--> Suchá Belá - vrch (959 m n.m.)--> Malá Poľana(990 m n.m.)(modrá zn.) --> Palc(800 m n.m.)(červená zn.)-->Píla(581 m n.m.)(žltá zn.) Celkový čas: 03:55

Keď nám už kohúty nedali spať na našom priváte v obci Hrabušice zo všetkých roklín sme si vybrali práve Stredné Piecky. Národná prírodná rezervácia Piecky bola vytvorená potokom Píľanka a začiatkom našej trasy nám bola podobne znejúca osada Píla. Tu sme na parkovisku zaplatili poplatok za auto 2€ a ktomu 1,5 eura na osobu ako poplatok za vstup do národného parku Slovenský raj.Taktiež nám bolo ponúknuté úrazové poistenie za 20 centov, čomu sme samozrejme nemohli odolať.keď sme sa teda pohli proti prúdu Píľanky, márne sme hľadali drevené rebríky a lávky, pomocou ktorých by sme mohli bezpečne prejsť cez zvýšenú hladinu potoka. Dobre nám poslúžili padnuté stromy a väčšie kamene v jeho toku, vďaka ktorým sme prešli na druhý breh.

Jedna z našich pomôcok na prekonanie potôčika .

Deti v premokavej obuvi mali čo robiť, aby zostali nohy v suchu.

Znova sme sa presvedčili, že kvalitné topánky sú nadovšetko.Zopár nadšencov si namočilo svoje črievičky a vymenilo svoje mokré ponožky, ale zvládli to i oni .Len neviem prečo vyberajú peniaze za údržbu národného parku, keď do polovice sme si jej akosi nevšimli????

Ešteže to zachránila krása prírody, na ktorej nedostatok sa Piecky nemôžu sťažovať.Ale všetky chýbajúce rebríky zrejme pospájali pri Veľkom vodopáde a vznikol z toho obor,pred ktorým zostali všetci udivene stáť (či preto že fotili, psychicky sa naň pripravovali, alebo pozerali, či to ten prvý vylezie ).A keďže som tým prvým odvážlivcom bola ja, mala som morálnu povinnosť nespadnúť a tváriť sa, že je všetko v pohode.

Najväčší rebrík v Slovenskom raji pri Veľkom vodopáde.

A tento obor z iného uhla	ja ako prvá testujem jeho stabilitu........jááááj

A nakoniec aj bolo, len nepozerať dole.!!!! Nasledovalo ešte niekoľko kaskádových vodopádov ponad ktorými sme išli drevenými, miestami mokrými rebríkmi a lávkami, takže zvýšená opatrnosť bola na mieste. Na niektorých miestach bolo väčšie množstvo popadaných stromov.

Drevené lávky mokré od vody z vodopádov a polámané stromy na chodníku.

Nasledoval ešte kaskádový vodopád (tento sa tak aj volal, ktorý nás jemne osviežil nakoľko pri ňom bol väčší kovový rebrík, druhý a zároveň posledný.

Kaskádový vodopád vpravo a pohľad zhora na vrchole rebríka vľavo.

Z rokliny sme vyšli na Vrch Suchej Belej a pokračovali sme po modrej značke na Malú Poľanu, kde sa nám naskytol pohľad na Havraniu skalu. Napojili sme sa na červenú značku a pohodovým klesaním sme z ráscestia Palc - 800 m n.m. sme za 25 minút došli až k autu.

Cestička naprieč lúkou z Malej poľany, ktorou sme si skrátili cestu.

Tu sa naša skratka spojila s červenou značkou a tá nás doviedla až do Píly.

Odporúčanie a varovanie: Bolo vidno,že roklina Piecky je menej udržiavaná ako napr. Suchá Belá. Svedčia o tom chýbajúce a nedorobené drevené lávky a rebríky na miestach, kde možno nie sú až také potrebné, ale pre turistov v slabšej obuvy sú tieto miesta problematické. Pri drevených rebríkoch pozor : šmýka sa!!!!!

Národné prírodné rezervácie(rozloha, okres, rok vyhlásenia)

Piecky (244,93 ha, Spišská Nová Ves, 1964) Typická krasová tiesňava na západnom okraji vápencovej planiny Glac s Veľkým a Terasovým vodopádom (600 až 1000m.n.m.). Chráni najmä zachované lesné porasty, vápencové bučiny, bukové jedliny a reliktné vápencové boriny na výrazne členenom reliéfe.Na stráňach Piecok hojne kvitne vzácna prvosienka holá a soldanelka karpatská.

Použitá literatúra pri charakteristike chránených území: Lacika, J.: Národné parky. 1.vyd. Bratislava : Dajama, 2009. 128 s. ISBN 978-80-89226-27-6