Roklinou Suchá Belá a Pielomom Hornádu

Turistický chodník: Podlesok(550 m n.m.)(zelená zn.)--> Suchá Belá - vrch (959 m n.m.)--> Pod Vtáčim hrbom(915 m n.m.)(červená zn.) --> Kláštorisko(770 m n.m.)-->Kláštorská roklina - ústie(520 m n.m.)(modrá zn.) -->Hrdlo Hornádu (528 m n.m.)-->Podlesok (550 m n.m.) Celkový čas: 04:45

Táto túra sa začala v obci Hrabušice, odkiaľ pokračovala do jedného z centier turistických trás: Podlesok (542 m n. m.). Počasie nám opäť prialo, slniečko poriadne hrialo (cca. 31 °C), preto nám celkom vhod padlo osvieženie v rokline Suchá Belá. Pri vstupe do rokliny sme zaplatili poplatok (cca. 2€, vtedy okolo 50 Sk), ktorý bol určený na opravu rebríkov v národnom parku. Dúfajme, že si ujo pokladník nekúpil v tom teple za tie peniaze zmrzlinu. Opäť sme tu stretli zopár nezodpovedných indivíduí v nevhodnej obuvi priam plážového charakteru medzi ktorými sa objavila víťazka tejto kategórie : žena vo vysokom štádiu tehotenstva v plátených sandáloch.

Najužší priechod v Slovenskom raji.

Od vstupu do rokliny sme dlhšiu dobu išli len po drevených lávkach, ale asi po 15 minútach to prišlo – rebrík, o ktorom sa nám ani neprisnilo. A samozrejme dlhočizná rada ľudí čakajúcich, že vystúpia na toto REBRÍČISKO. Ale nikto sa netlačil aby sa predbehol, priam naopak. Tí ustráchanejší pustili naoko smelších aby im predviedli ako na to. Keď sme to napokon zvládli, čakalo nás niekoľko menších rebríkov, pekný Okienkový vodopád až sme nakoniec vyšli z rokliny do teplúčka na vrch Suchá Belá (959 m n. m.), kde sme sa trochu občerstvili a hlavne riadne napili.

Po našej obednej prestávke sme napokon zišli nižšie ku Kláštorisku, kde je vybudované turistické centrum s reštauráciou, chatami a penziónom odkiaľ naše kroky viedli k Prielomu Hornádu.

Nálezisko na Kláštorisku.

Mostík cez Hornád.

Mierne rozhegané kovové rošty uchytené v skale nad riekou Hornád by potešili nejedného nadšenca adrenalínových športov no mňa, priznám sa, ani veľmi nie . Napriek strachu o holý život sme to prežili a konečnou zastávkou bol náš východiskový bod – Podlesok.

Odporúčanie a varovanie: Suchá Belá je považovaná za jednu z najkrajších roklín v Národnom parku Slovenský Raj o čom svedčí aj jej návštevnosť. Treba však dbať na opatrnosť a neohrozovať ani seba ani iných. Suchú Belú jednoznačne odporúčame všetkým okrem tých, ktorí majú strach z rebríkov, nakoľko je to jednosmerná túra a otočiť sa by bol asi problém.

Národné prírodné rezervácie(rozloha, okres, rok vyhlásenia)

Suchá Belá (153-52 ha, Spišská Nová Ves, 1964) Jedna z najromantickejších tiesňav Slovenského raja (550 - 950 m) s výraznými geomorfologickými prvkami (skalné okná) je príkladom spätnej erózie prekrásnymi vodopádmi (Misový a Okienkový vodopád), krútňavovymi hrncami, prahmi a perejami. V porastoch prevláda smrek, borovica a jedľa.

Prielom Hornádu (290,49 ha, Spišská Nová Ves, 1964) Jeden z najznámejších a najkrajších kaňonov na Slovensku. V približne 13 km dlhom úseku sa rieka zarezáva až 150 m hlboko do okrajovej severnej časti Slovenského raja, ktorú tvoria prevažne triasové vápence (470 - 740 m). Najnavštevovanejšie miesto je Tomášovský výhľad. V najdivokejšom mieste (nazýva sa Železná brána) sa tiesňava zužuje na 10 až 15 m a rieku z oboch strán zvierajú skalné steny. Vznikla procesom antecendencie, keď sa územie, ktorým rieka tiekla, zdvíhalo a Hornád sa doň zarezával. V časti od hrdla Hornádu po Ľudmianku sú vytvorené zaklesnuté meandre. Územie je zaujímavé aj z vegetačného hľadiska s listnatými stromami na južne exponovaných svahoch a ihličnanmi na severných úbočiach (na strmých svahoch kaňonu su porasty reliktných borín) a mnohými chránenými druhmi (lykovec voňavý, prilbica jedhojová).