Spoznaj.eu - Slovensko - Tipy na výlet
TOPlist

MAPA OBLASTI:

VYBERTE REGIÓN

Nízke Tatry Tatry Slovenský raj Pieniny Poloniny Vihorlat Zemplín Šariš Spiš Juh Horehronie, Podpoľanie Štiavnické a Kremnické vrchy Tríbeč a Vtáčnik Považský Inovec Biele Karpaty, Javorníky Malé Karpaty Podunajsko Záhorie Záhorie Kysuce Orava Malá Fatra Veľká Fatra Slovenská republika
online mapa

NAJNOVŠIE NA SPOZNAJ.EU

  • belá

    Sliezsky dom z Tatranskej Polianky

  • belá

    Tomášovský výhľad a prielom Hornádu

  • Ako sa zmenil hrad Brekov od roku 2009?

  • Zejmarská dolina z Dediniek

  • Na Volovec 2 063 m n.m. Jamníckou dolinou

  • Ďurková (1751 m n.m.)

  • Výstup na Sinú (1560 m n.m.)

  • Výlet zubačkou a prechádzka k vodopádu Skok

  • Výstup na Babky 1566 m n.m. z Jalovca

  • Ohnište (1538 m n.m.) - Janošíkovo okno do neba

  • Cyklotrasa okolo Tatier 1. časť (L. Mikuláš - Spišská Belá)

  • Výstup na Haligovské skaly

  • Cyklookruh okolo Liptovskej Mary

  • Múzeum Červený Kláštor

POTREBUJETE PORADIT?

Neviete kam, ako? Chcete sa dozvedieť viac o výletoch? Chcete sa poradiť pred cestou? Napíšte do diskusie, radi poradíme.

VYCHUTNAJTE SI PANORAMY

panoramy

PRIDAJTE SI NAS

KONTAKTUJTE NAS

V prípade návrhu na spoluprácu napíšte mail na admin@spoznaj.eu

NEFUNGUJE? CHYBA?

Našli ste neaktuálne informácie, chybu alebo neplatný odkaz? Napíšte nám na admin@spoznaj.eu

Tomášovský výhľad a prielom Hornádu

ikona

Turistický chodník: Čingov, Ďurkovec (560 m n.m.)(žltá zn.)--> Tomášovský výhľad (645 m n.m.)(zelená zn.)--> Pod Tomášovským výhľadom (515 m n.m.) --> Biely potok, rázc. (515 m n.m.)(modrá zn.) --> Čingov, centrum (495 m n.m.)(žltá zn.) -->Čingov, Ďurkovec (560 m n.m.) Celkový čas: 02:15

Jeden z posledných slnečných letných dní sme sa rozhodli využiť na návštevu Slovenského raja. Národný park Slovenský raj bol vyhlásený v roku 1988. Jeho rozloha je 19 763 ha. Voľba padla na najnavštevovanejšiu vyhliadku tejto časti krajiny – Tomášovský výhľad. Prechádzku sme odštartovali v Spišských Tomašovciach - Ďurkovec.

Recepcia

Časy najväčšej slávy sú dávno preč.

Chatová oblasť má potenciál, bohužiaľ, chcelo by to sponzora.

Chatky

Čakanie na investora.

Výstup je pomerne nenáročný, zvládnu ho aj menšie deti a aj tí menej turisticky zdatní, o čom sme sa počas našej cesty viackrát presvedčili.

Ihla a Kazateľnica

Po mierne strmšom výstupe sme z chodníka odbočili vľavo k vyhliadke. Ihla a Kazateľnica sú vápencové skalné útvary, z ktorých je výhľad do údolia Hornádu a na protiľahlé svahy Čingova a Lesnice. V 60. rokoch 20. storočia tvorili významnú krajinnú dominantu, dnes sú zakryté korunami stromov okolitých lesov. Vegetácia má teplomilný charakter. Rastie tu nevädza Triumfettova (Cyanus triumfettii) či jagavka konáristá (Anthericum ramosum). Zaujímavosťou lokality je výskyt štyroch druhov jarabín.

Ihla a Kazateľnica

Vyhliadka Ihla a Kazateľnica.

Do protiľahlých lesov Kolísok, Jablone, Matky Božej a Turníka sa počas leta zvykne utiahnuť bájny rys ostrovid (Lynx lynx), vlk dravý (Canis lupus), mačka divá (Felis sylvestris) a iné plaché druhy. Svoj domov tu majú aj viacerí noční lovci– výr skalný (Bubo bubo) i naša najmenšia sova - kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum).

Tomášovský výhľad

Na plošinu sme sa dostali približne po polhodinke ľahkého stúpania. Tomášovský výhľad vznikol postupným tvarovaním povrchu, výrazne ho formovala najmä erózna činnosť rieky Hornád. Masív tvoria vo vrchnej časti drobnozrnité vápencové zlepence a v spodnej časti svetlosivé vápence. Jeho skalná stena je dlhá viac ako 200 m, vysoká 25 – 32 m. Stena je takmer kolmá, v hornej časti prechádza do previsov. Je jediným vyhradeným miestom pre skalolezcov v Slovenskom raji.

Tomášovský výhľad

Konečne tu!

Keďže v ostatnom období je Tomášovský výhľad vyhľadávaným a veľmi fotogenickým miestom, pripravte si najmä bohatú dávku trpezlivosti. Na svoj vytúžený záber si budete musieť chvíľku počkať. My sme zastihli akurát početnú skupinu maďarských turistov, za nimi nasledovali milovníci adrenalínových záberov, ktorí sa radi fotia v krkolomných pozíciách. A nám do záberu vbehol pes.

Tomášovský výhľad my

My, Opička a čísí odbehnutý pes.

Ondrík ma odhováral, nech si nesadám na kraj plošiny – človeku sa tam hlava krúti. Ale sedieť tam, to už je o niečom inom. A odfotiť dobrý záber na tomto mieste nie je len tak - raz vám do záberu vbehne sporoodetý maďarský prsnatý turista, potom si akurát pred vami robia svojky (selfíčka) postarší turisti, aby vám následne svietilo slnko do očí.

Tomášovský výhľad M

Prekonaný strach z výšok.

Z plošiny Tomášovského výhľadu vidno rozsiahly komplex lesov Slovenského raja od Kolísok cez Čertovu sihoť, Kyseľ až po lesy na rozhraní Slovenského raja a Hornádskej kotliny. Pri dobrej viditeľnosti vidno aj Vysoké Tatry. Protiľahlému svahu Čertovej sihote dominuje skalný otvor jaskyne - významná paleontologická lokalita Čertova diera, ktorá nie je prístupná verejnosti. Jaskyňa je dôležitým zimoviskom netopierov.V Slovenskom raji žije až 12 druhov netopierov, ktoré sú hmyzožravé a potravu chytajú počas letu.

Les

Tajomný les s vôňou húb.

Pod Tomášovským výhľadom

Pri pohľade od Bieleho potoka na masív Tomášovského výhľadu sa objavuje nádherná prírodná scenéria. Masívu dominuje rozsiahla skalná galéria, ktorú lemuje borovica lesná (Pinius sylvestris). Stromy rastú akoby priamo zo skaly, ktorú pokrýva iba tenká vrstva pôdy. Vďaka tomu majú borovice často pokrútené kmene do bizarných tvarov. Tento jedinečný biotop borovicových lesov je rozšírený iba na území Západných Karpát. V dolinách sa nachádzajú zachované porasty lipy malolistej (Tilia cordata), javora horského (Acer pseuodoplatanus) a javora mliečneho (A. platanoides,) tvoriace lipovo-javorové sutinové lesy. Zvyšok pokrýva bukovo-jedľový les so smrekom. Ide o biotopy európskeho významu.

Pod Tomášovským výhľadom

Pod Tomášovským výhľadom.

Lesnica

Brehové porasty lužného lesa sprevádzajú Hornád na začiatku kaňonu, čiastočne v jeho strednej časti a najmä v závere, kde rieka opúšťa kaňon a ďalej preteká Hornádskou kotlinou. Porasty tvoria prevažne jelša sivá (Alnus incana), jelša lepkavá (Alnus glutinosa), vŕba krehká (Salix fragilis) a čremcha obyčajná (Padus avium). Kaňon je prístupný celoročne, buď z Podleska, alebo od Čingova.

Kaňon

Kaňon.

Náučný chodník Prielom Hornádu

Z Tomášovského výhľadu sme pokračovali až k Prielomu Hornádu. Prvý známy prechod Prielomom Hornádu po jeho zamrznutej hladine sa zrealizoval vo februári 1906, v júli bol následne splavený na plti. Je jedným z najatraktívnejších kaňonovitých riečíšť na Slovensku.

Kaňon 2

Od Hrdla Hornádu až po Skalné vráta pri ústí Bieleho potoka bol do roku 1974 postupne sprístupňovaný Chodníkom Horskej služby. Jeho východnou časťou prechádza Náučný chodník Prielom Hornádu, ktorý je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Prielom Hornádu s piatym najprísnejším stupňom ochrany prírody, preto je pohyb možný len po značenom turistickom chodníku.

Most

Strečing.

Najnižším bodom je Hornád pod Tomášovským výhľadom (ústie Bieleho potoka) 511 m n. m.. Najvyšším bodom je sútok Hornádu a Veľkej Bielej vody 528 m n. m.. Prevýšenie na dĺžke 9 km predstavuje 17 m.

Kaňon 3

Hornád.

Prechod pozostáva zo siedmich kovových mostíkov a lávok, 140 stúpačiek, približne 333 m reťazí a 70 m drevených lávok.

Mostíky

Kaňon je na exponovaných miestach zabezpečený technickými pomôckami (rebríky, lávky, stúpačky, reťaze). Prechod si vyžaduje najmä pevnú obuv, je možné ho prejsť obojsmerne. Priemerný čas prechodu je 3,5 h.

Hornád 3