Klokočovské skalie + Korniansky ropný prameň

Tento výlet je vhodný najmä ak máte k dispozícií auto. Ak nie, dá sa tu v pohode dôjsť na bicykli pretože táto časť našej krajiny je na to ako stvorená. Je možnosť sa tu dostať aj autobusom ale v tom prípade si treba vybrať ,čo chcete vidieť radšej ,či skalné gule alebo ropný prameň.

Pri týchto potravinách je zastávka autobusu a odbočka ku skáliu. Za necelých 15 min. ste na mieste.

Začiatok prírodnej rezervácie

V lese

No a tu máme spomínané skalné gule vzniknuté primárnou guľovitou odlučnosťou sedimentov. Ide o ojedinelý úkaz v rámci Moravsko -Sliezkych Beskýd. Bohužiaľ veľa ich tam nebolo, pretože miestni ľudia si ich poodnášali do záhrad pred obecný úrad či partnerskému mestu do Poľska. Škoda. No na obrázku nižšie je odbočka priamo v obci Korňa k ďalšej zaujímavosti Kysúc k ropnému prameňu. Korňanský ropný prameň sa zachoval ako jediný z podobných prameňov v strednej Európe.

Aj preto bol v roku 1984 vyhlásený za prírodnú pamiatku. Ide o prirodzený povrchový výver ropy s občasnými výronmi samozapaľujúceho metánu. Prvú písomnú zmienku o prameni máme z roku 1624. Podľa povesti ho objavil pytliak Žubor, keď naháňal lesnú zver. V minulosti používali ropu z prameňa miestni obyvatelia na mazanie vozov, obuvi, na svietenie a tiež na liečenie kožných chorôb dobytka. Dodnes sa traduje, že „čiernu vodu“ chodia v noci piť čerti z okolitých lesov. V blízkosti ropného prameňa je aj ropný vrt, ktorý pripomína, že pred prvou svetovou vojnou sa v tejto oblasti ťažila ropa. Nie veľa, ale ťažila. Korňanský ropný prameň však nie je jediný unikát dedinky Korňa. V tejto obci, v časti Vígľaš, nájdete aj najväčšiu lipu na Kysuciach.

Napriek tomu ,že ropa je pre životné prostredie záťažou ,tu to neplatí. Väčšina plynov sa vyparí alebo sa opäť stratí v zemi.

Ešte jedna momentka na záver

Prírodné pamiatky(rozloha, okres, rok vyhlásenia)

Korniansky ropný prameň (0,171 ha, Čadca, 1973) Jediný prirodzený povrchový výver ropy s pozvoľným odtokom sprevádzaný výronom plynu (metán). Je stále aktívny a dokumentuje prítomnosť ropy vo flyšovom pásme. Typovo ide o ľahkú parafínovú ropu s nízkym obsahom síry a pomerne vysokým obsahom olejov. Ropa sa sústreďuje v malom jazierku s priemerom 1,5 m. Miestni obyvatelia ju využívali na kúrenie a svietenie. Vrty, ktoré sa tu uskutočnili, však nepotvrdili rentabilnosť ťažby. Prameň sa nachádza v sídelnej lokalite Galuščákovci v Turzovskej vrchovine (530 m).

Prírodné rezervácie(rozloha, okres, rok vyhlásenia)

Klokočovské skálie (6,12 ha, Čadca, 1973) Pieskovcovo-zlepencová nesúvislá skalná stena s dĺžkou asi 300 m a výškou 2 až 20 m s guľovitou odluč-nosťou, ktorá je ojedinelá nielen na území CHKO, ale i v rámci Slovenska. Vek gúľ sa odhaduje na 30 až 40 miliónov rokov. Nachádzajú sa vo flyšovom pásme v geologickej jednotke, v ktorej pieskovce výrazne prevládajú nad ílovcami. Spôsob ich vzniku zatiaľ nikto jednoznačne a uspokojivo nevysvetlil. Guľovitá odlučnosť pieskovca je síce známa, avšak v takýchto rozmeroch dosiaľ nebola opísaná. Vyskytujú sa tu tiež bohaté porasty chránených rastlín - rebrovky rôzno-listej (je aj v znaku CHKO Kysuce) a plavúňov.

Územia európskeho významu (rozloha, okres, identifikačný kód)

Klokočovské rašeliniská (37,44 ha, Čadca, SKUEVowi) Územie je navrhované z dôvodu ochrany: - biotopov európskeho významu: Lužné vŕ-bovo-topoľové a jelšové lesy, Kyslomilné bukové lesy, Brezové, borovicové a smrekové lesy na raše-liniskách, Kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte, Slatiny s vysokým obsahom báz a Prechodné rašeliniská a trasoviská.

Použitá literatúra pri charakteristike chránených území: Lacika, J.: Chránené krajinné oblasti. 1.vyd. Bratislava : Dajama, 2009. 128 s. ISBN 978-80-89226-29-0