T�ra na Oravsk� Pilsko

Turistick� chodn�k: s.Hliny(810 m n.m.)(modr� zn.)--> Pilsko (1557 m n.m.)(modr�/�ierna zn.)--> schr. na Hali Miziowej (1330 m n.m.)(�erven� zn.) --> s.Hliny (810 m n.m.) Celkov� �as: 04:00

Pri pl�novan� ciest naprie� Slovenskom sme v�dy zaradili do programu nejak� oravsk� vrchol. Napriek tomu v�dy sa program zmenil a na Oravu sa ne�lo. Tentokr�t sme si povedali, �e si v�etko vynahrad�me a venujeme 4 dni turistike iba na Orave. Hlavn� cie� bol jasn� - Babia hora. My sme sa rozhodli urobi� gener�lku na druhom najvy��om vrchu Oravsk�ch Besk�d - Pilsku.

Ako na vrchol?

Mo�nost� sa n�m naskytlo nieko�ko, ale pri v�etk�ch to �asovo vych�dza dve hodiny a pol na v�stup. Pr�stup na Pilsko zo slovenskej strany je z Oravsk�ho Vesel�ho po zelenej, zo Siheln�ho po modrej alebo zo sedla Hliny po modrej. Najvhodnej�ia, pre jej najmen�ie prev��enie, je trasa zo sedla Hliny.

Sedlo Hliny.

My sme si teda vybrali cestu naj�ah�ieho odporu zo sedla Hliny. Sedlo le�� na po�sko-slovenskej hranici a nach�dza sa tu aj opusten� colnica. Zaparkovali sme pri miestnych potravin�ch (obr�zok vy��ie), obuli top�nky, nastavili trekingov� pali�ky a hor sa na kopec.

Hrani�n�mi chodn��kami

Cel� v�stup po modrej zna�ke sleduje �t�tnu hranicu, a� tesne pred vrcholom sa odbo�uje na slovensk� stranu. Mas�v Pilska patr� z ve�kej v��iny Slovensku. Okrem �t�tnej hranice tadia�to prech�dza hranica �moria Baltsk�ho mora (potoky stekaj�ce na po�sk� stranu) a �ierneho mora (potoky stekaj�ce na na�u stranu).

Hrani�n� chodn�k.

Chodn�k je zna�en� na na�ej strane modrou, na po�skej �ervenou farbou. Nez�aknite sa, ak dlh�ie nevid�te modr�, ale iba �erven� zna�ku alebo naopak. My sme sa v�ak z�akli a h�adali sme modr�, pritom sme zi�li z �ervenej. Ke� u� bolo toho h�adania dos� a chceli sme sa vr�ti�, straten� zna�ku sme zbadali.

NPR Pilsko - vz�cne pralesy

Na Pilsku n�jdeme jeden z najrozsiahlej��ch slovensk�ch pralesov chr�nen� od roku 1967. Rozprestiera sa po obvode hory vo v��kach od 1140 m n.m. do 1470 m n.m. Dominuj� tu biotopy smrekov�ch lesov �u�oriedkov�ch, ktor� miestami plynule prech�dzaj� do p�sma kosodreviny. Rastie tu hlavne smrek, pravidelnou pr�mesou je jarabina vt��ia, zriedkavej�ie sa vyskytuje r�bez�a alp�nska.

Prales na Pilsku.

V ni��ie polo�en�ch �astiach rezerv�cie dosahuj� smreky zna�n�ch v��ok a hr�bku aj viac ako 1 m. Priemern� vek porastov sa pohybuje od 170 do 210 rokov. Vy��ie �asti pozna�ilo odles�ovanie, kv�li z�skavaniu pasienkov. Dnes s� tu rozsiahle porasty kosodreviny.

Kosodrevina a v pozad� Babia hora.

Ploch� vrchol Pilska a jeho �adovcov� minulos�

Pilsko podobne ako Babia hora m� pri poh�ade zo slovenskej strany rozlo�it� tvar. V zime, za hor�ieho po�asia, sa tu �ahko m��ete strati� preto�e vrcholov� �as� je poriadne �irok�. Pilsko je z geologick�ho h�adiska tvoren� fly�om (pieskovce, �lovce). Patr� medzi najvy��ie vrcholy tohto druhu u n�s. Severn� strana vrchu je strm�ia oproti ju�nej. Sp�sobila to �innos� �adovca, ktor� bol na severnej strane akt�vnej��.

�udia oddychuj�ci na vrchole.

Tie v�h�ady

Po dosiahnut� vrcholovej k�ty sme si mohli otvori� zasl��en� pivko. S�ce nebolo dva kr�t chladnen�, ale osvie�ilo :). A tie v�h�ady. Tatry, Roh��e, Cho�, Mal� Fatra a samozrejme cel� Orava.

Kr� a kamenn� obradn� st�l, pri ktorom sa kon�vaj� sv�t� om�e.

Nesmie ch�ba� video.

Tatry a Oravsk� priehrada.

Kr�tka odbo�ka do Po�ska a cesta sp�

E�te pred t�rou sme sa rozhodli, �e si urob�me zach�dzku do Po�ska na Schronisko Pilsko na Hali Miziowej resp. na Chatu Pilsko na Mi�iovej holi. Z vrcholu m�te hne� tri mo�nosti ako sa sem dosta�, a to po �ervenej, �iernej alebo �ltej zna�ke. My sme sa rozhodli pre �iernu, preto�e cesta �ou bola najkrat�ia.

Kosodrevina na po�skej strane.

Poh�ad sp�.

Strm�ia severn� strana Pilska

Chata Pilsko na Mi�iovej holi.

Poliaci si tu vybudovali vleky a nov� horsk� hotel, ved�a ktor�ho je goralsk� koliba. Tu sme sa napojili na �erven� zna�ku, ktor� n�s zaviedla na miesto, kde za�ala dne�n� t�ra.

Rezerv�cia Piec kopc�w, ktorou sme prech�dzali na spiato�nej ceste.

Odpor��anie a varovanie: T�ra je stredne n�ro�n�. Treba d�va� pozor na zmeny po�asia a na zna�enie. V zimn�ch mesiacoch niekedy absentuje ty�ov� zna�enie, a preto je pohyb v kosodrevine pri hor�om po�as� n�ro�n�. Pevn� obuv vo v�bave turistu by tu nemala ch�ba� ani v lete.

KLIKNUT�M zv���te mapu.