K Vršateckému hradu popri bralách

Na túto krátku prechádzku sme sa vybrali z obce Vršatecké Podhradie. Krátkym úsekom po asfaltke serpentínami prídete až do skalného sedla a po ľavej strane sa odbočí na chodník, ktorý je značený ako chodník ku hradu. Na obrázku nižšie vľavo vidno skalné sedlo, za ktorým sa musíte pozerať po ľavej strane cesty, aby ste trafili na chodník. Cesta k hradu

Zakrátko ste na hrade

Čo by to bol za hrad bez povesti

O hrade koluje mnoho povestí. Jedna hovorí o tom, že v masíve Chmeľovej (skalný vrch na obrázku vyššie) sa nachádzala väznica - Ľadová veža. Patrila k hradu a bola postavená nad ľadovou jaskyňou. Dodnes sa nenašlo miesto jej lokalizácie a preto by v nej mohli byť ukryté i Vršatecké poklady, ktoré strážia duchovia mŕtvych, ktorí zomreli v tejto krutej väznici.

Na obrázku je vidno otvor ,cez ktorý musíte preliesť, keď chcete prejsť do veže. Nad chodníkom visí obrovský balvan ako Damoklov meč.

Jedna zo zachovaných miestností hradu

Späť do historie

Historia hradu siaha do 13. storočia, kedy sa tu postavila strážna veža. Ako kamenný objekt sa spomína v 14. storočí, kedy patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. Potom vystriedal niekoľko majiteľov, patril Ctiborovi z Ctiboríc, palatínovi Garovi, kráľovnám Barbore i Alžbete. V 17. storočí sa jeho majitelia presťahovali do kaštieľa v Pruskom. V roku 1680 ho vypálilo cisárske vojsko, druhýkrát vyhorel za Rákocziho povstania. Jeho skazu ukončil náhodný výbuch v roku 1707.

Vršatecké bradlá

Výhľady

Z Vršateckého hradu je krásny panoramatický výhľad, ktorý začína vrcholkami Krivánskej Malej Fatry, pokračuje Martinskými hoľami, Kľakom, z bližších vrcholov dominuje Vápeč a celý chrbát Strážovských vrchov až po Trenčín a siluetu Trenčianského hradu. Samozrejme nemôžme zabudnúť na celé Považské podolie, ktoré je z odtiaľto ako na dlani.

Z hradu tou istou trasou späť. Túto lokalitu doporučujeme ako miesto, kde sa dá podniknúť veľmi pekný a jednoduchý výlet.

Prírodné rezervácie: Vršatské bradlá (82,39 ha, Ilava, 1970) Najvýraznejší a najvyšší skalný bradlový hrebeň na Slovensku (550 - 830 m) patrí k najpôsobivejším krajinným scenériám. Vápencový masív z obdobia jury vypreparovaný selektívnou eróziou z vrchnokriedo-vých slieňovcov a paleogénnych vrstiev so zachovanými skalnými a lesnými spoločenstvami teplomilných a horských druhov rastlín (púpava Hoppeho, lomika-meň vystupujúci) a živočíchov. Lokalita je jediným náleziskom všivca chochlatého na Slovensku.

Vršatské hradné bralo (12,05 ha, Ilava, 1986) Pôsobivé vápencové bradlo so zrúcaninou stredovekého hradu, zachovanými teplomilnými skalnými a lesnými spoločenstvami a s výskytom vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Lokalita je významná aj z paleontologického hľadiska. Na brale sa zachovali ruiny hradu z 13. storočia (súčasť reťaze kráľovských považských strážnych hradov).

Územia Európskeho významu: Vršatské bradlá (283,93 ha, Ilava, SKUEVo373) Územie je navrhované z dôvodu ochrany:

- biotopov európskeho významu: Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy, Lipovo-javorové sutinové lesy, Vápnomilné bukové lesy, Bukové a jedľové kvetnaté lesy, Nesprístupnené jaskynné útvary, Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou, Nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa, Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží, Dealpínske travinno-bylinné porasty, Pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi;

— druhov európskeho významu: popolavec dlholistý, roháč obyčajný, fuzáč alpský, spriadač kostihojový, ohniváčik veľký, kunka žltobruchá a netopier obyčajný.

Použitá literatúra pri charakteristike chránených území: Lacika, J.: Chránené krajinné oblasti. 1.vyd. Bratislava : Dajama, 2009. 128 s. ISBN 978-80-89226-29-0