Náročnosť: (stredne náročná)

Možnosť stravy:(áno)

Voda:(áno)

Doprava:(bus) Michalovce ---> Vinné

Vinianské jazero - miesto, kde sme stanovali a takisto začali túru. Pri priehradnom múre je rázcestník. Z odtiaľto sme šli chvíľu po asfaltke a neskôr sme odbočili doprava na lesnú cestu po žlte značke.

Vinianské jazero

Značky sú viditeľné, avšak treba sa občas presvedčiť, či idete dobre. V prípade, že chcete ísť na vrch Senderov, tak sa musíte odpojiť z cesty a nesledovať značku označujúcu vrchol. Mysleli sme si, že na vrchole dačo uvidíme, ale videli sme iba ceduľu bez výhľadu. Preto všetkým vrelo odporúčame ušetriť sily a obísť vrchol.

Chodník vedúci na vrchol.

Prírodná rezervácia Vinianska stráň – Senderov.

Prírodná rezervácia Vinianska stráň – Senderov, ležiaca na privrátených južných svahoch nad Zemplínskou šíravou, predstavuje lokalitu značnej kultúrnej a prírodovednej hodnoty. Južné svahy komplexu Veľkého a Malého Senderova sú porastené najteplomilnejšími trávnato-krovinatými a lesnými spoločenstvami.

Severnejšie položené lesné porasty predstavujú kategóriu ochranného lesa, v ktorom sa nevykonávajú žiadne lesnícke činnosti, aby nedošlo k poškodzovaniu vegetačných a pôdnych krytov. Úpätie južných svahov zaberajú vinice, na ktoré nadväzujú trávnato-krovinaté spoločenstvá. K najvzácnejším patria spoločenstvá s bohatým zastúpením vzácnych teplomilných a suchomilných druhov obdobných ako na Vinianskom hradnom vrchu – kostrava, kanil, poniklec, cesnak žltý. Chránené územie má rozlohu 28,24 hektára.

Panoráma Zemplínskej šíravy z Vinianskej stráne.

V roku 1974 a 1977 sa uskutočnil na Vinianskej stráni záchranný a historicko-archeologický výskum. Našli sa základy kostolíka predstavujúceho eremitskú stavbu, ktorej začiatky výstavby spadajú do 11. – 12. storočia. Objekt bol rustikálnou stavbou , ktorej zánik sa kladie do 15. storočia.

Zemplinská šírava z Vinianskej stráne.

Jaštrička.

Chodník lemovalo množstvo ovocných stromov s jablkami, slivkami a tiež aj kríkov s malinami a černicami obrovských rozmerov. Najedli sme sa do prasknutia. Po tom, ako sme zišli pomedzi vinice a záhrady, dostali sme sa na hlavnú cestu.

Takmer prímorská atmosféra.

Vinice s chatami.

Srdcom východniar (vľavo) a srdcom záhradník (vpravo) :D

Kaštieľ vo Vinnom

Za chvíľu sme dorazili do obce Vinné, kde stojí neskororenesančný kaštieľ , ktorý postavili okolo polovice 17.storočia. Predstavoval jednoduchú poschodovú blokovú budovu so šikmo orientovanými, neveľmi vystupujúcimi nárožnými vežami. Z jednoduchej fasády vystupuje stredný rizalit s barokovým portálom, ktorý najviditeľnejšie dokumentuje prestavbu z prvej polovice 18.storočia. Vtedy kaštieľ rozšírili smerom do dvora. V miestnostiach sú renesančné a barokové klenby, na niektorých klenbách je štuková ornamentika. Kaštieľ a park v súčasnej dobe patrí dedičom a rekonštruje sa . Za dedinou sme doplnili vodu v studničke Lejbaňa.

Studnička Lejbaňa.

Po asi 10 minútach od studničky sme dorazili do lesa a začali sme prudko stúpať až k rázcestníku pod Vinianskym hradom. Z odtiaľ to bol už iba kúsok na hrad.

Napriek tomu, že prvá písomná správa je z roku 1335, už v roku 1312 Omodejovci hrad Vinné napadli a poškodili. Hrad postavili pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia na ochranu cesty, ktorá viedla do Poľska. Počas bojov uhorského kráľa Mateja a poľského panovníka Kazimíra IV. v roku 1466 objekt ťažko poškodili. Začiatkom 16.storočia hrad opravili a opevnili. Ešte v tom istom storočí, v roku 1594, ho cisárske vojsko pri dobýjaní opäť poškodilo. O niečo neskôr majitelia hradu, Sztárayovci, objekt opravili, hoci už v polovici 17.storočia opustili nepohodlné sídlo a presťahovali sa do obce, kde si postavili kaštieľ. Začiatkom 18. storočia pri likvidovaní protihabsburského povstania dal cisár hrad zbúrať. Odvtedy je ruinou.

Pozri aj:

Michalovce

Kaštieľ v Michalovciach