Výstup na Poľanu 1458 m n.m.

Turistický chodník: Poľana, hor. hot. (1260 m n.m.)(zelená zn.)--> Vodopád Bystré (1030 m n.m.)--> Poľana, hor. hot. (1260 m n.m.)(červená zn.) --> S. Priehybina (1270 m n.m.)(žltá zn.) --> Poľana (1458 m n.m.) --> Poľana, hor. hot. (1260 m n.m.) Celkový čas: 03:30

Poľana - naše najvyššie sopečné pohorie je pozostatkom stratovulkánu Poľany a zaraďuje sa k najlepšie zachovaným vyhasnutým sopkám Európy. I keď vplyvom erózie stratila dve tretiny masívu stále je jeho kuželovitá stavba jasne badateľná.

Poľana je na mape jasne viditeľná (obrázok vľavo). Poľanský stratovulkán bol v čase aktivity 2500 metrov vysoký (obrázok vpravo).

Prebudí sa Poľana ?

I keď na Európskom kontinente (ak nerátame ostrovy) máme len jedinú aktívnu sopku (Vezuv), na území dnešného Slovenska prebiehala pred 13 až 15 miliónmi rokov intenzívna sopečná činnosť. Tá sa skončia približne pred 100 000 rokmi.

Odborníci hovoria, že sopečná činnosť u nás nie je ukončená a vo vzdialenej budúcnosti nie je na našom území vylúčený ani vznik nového činného vulkánu. Nedá sa však povedať, či to bude o tisíce, alebo o stotisíce rokov. Úvahy o obnovení vulkanickej činnosti podmieňuje skutočnosť, že geologická stavba Slovenska je pomerne zložitá a naša krajina sa nachádza na rozhraní európskej a africkej dosky, čo sa občas pripomenie zemetrasením.

Poľanský stratovulkán mal na priemer do 20 km (vpravo), no prvenstvo na Slovensku drží Štiavnický, ktorý bol niekoľkonásobne väčší (vľavo)

Výlet na Poľanu

Teória je síce fajn, ale lepšie vidieť naživo ako len o tom počuť. Erupcie Poľany sme síce už nestihli, mohli sme si však zblízka aspoň pozrieť to, čo po nich ostalo, ale pekne po poriadku.

Bez desiaty ani na krok. Obložené chlebíky v multipacku

Maťo, náš spolužiak z Podpoľania, sa podujal, že nám spraví sprievodcu týmto krásnym kútom Slovenska. Naplánoval poldennú túru na vrchol Poľany 1458 m n.m. s tým, že uvidíme okrem iného aj vodopád Bystré. Vyviezli sme sa teda k hotelu Poľana do výšky 1260 metrov.

Hotel Poľana

Vodopád Bystré sa nachádza vo vyške 1030 metrov nad morom a preto Mišo položil Maťovi kacírsku otázku prečo sa polovicu cesty od hotela, ktorá vedie po asfaltke nezvezieme autom. Na to nasledovalo Maťové rázne „NIE!“. Chúďatá jeho potenciálne deti. :D Maťo, Vilo, Mišo a Ondro pri vodopáde Bystré

Po polhodine naších vzájomných podpichovačiek typu: „Kde je ten vodopád? Však zachviľu zostúpame až do Hriňovej!“ sme sa ocitli pri vodopáde. No a ten bol skutočne krásny. Vodopád Bystré

To čo sme naklesali sme museli vzápätí poctivo vystúpať. Stúpanie to bolo spočiatku prudšie, neskôr to bolo už pohodové. Na samotný vrchol to bola asi hodina a pol od vodopádu.

Kamenný mužíci po ceste hore

Zaujímavým miestom sú mokrade na hrebeni Poľany. Sú nesmierne vzácnym a zároveň ohrozeným biotopom, pretože ich existencia závisí od výšky spodnej vody.

Cez Poľanské mokrade sa môžete prejsť vďaka dreveným lávkam vedúcimi naprieč

Výhľady z Poľany

Samotný vrchol je zalesnený a preto po výhľady musíte prejsť zhruba ďalších 20 minút na vyhliadky Katruška a Zbojnícky tanec.

Mišo sa už už vybral k jednej z nich a nato Maťo hneď zareagoval: „Nie, najprv sem!“ :D A tak sme videli kalderu bývalej sopky z vyhliadky Katruška a v zápäti výhľad zo Zbojníckeho tanca, kde sme sa občerstvili.

Kaldera Poľany je pozostatkom kotla sopky

Zo Zbojníckeho tanca sme si vychutnali výhľady na lazy, menej už akciové pivo Gamrinus, ktoré nám moc nebralo

Čo dodať? Super výlet!