O výlete
Náročnosť: (nenáročná) |
Možnosť stravy:(nie) |
Voda:(nie) |
Doprava:(bus) linka č 2. |
Celkový čas: 01:30 |
Výlety v oblasti
MAPA OBLASTI:
VYBERTE REGIÓN
NAJNOVŠIE NA SPOZNAJ.EU
POTREBUJETE PORADIT?
Neviete kam, ako? Chcete sa dozvedieť viac o výletoch? Chcete sa poradiť pred cestou? Napíšte do diskusie, radi poradíme.
VYCHUTNAJTE SI PANORAMY
PRIDAJTE SI NAS
KONTAKTUJTE NAS
V prípade návrhu na spoluprácu napíšte mail na admin@spoznaj.eu
NEFUNGUJE? CHYBA?
Našli ste neaktuálne informácie, chybu alebo neplatný odkaz? Napíšte nám na admin@spoznaj.eu
Tu (na obrázku vyššie) začína náš výlet pri Liečebnom ústave v Nitre v miestnej časti Zobor. Dá sa tu vpohode zaparkovať auto či doviesť sa sem MHD-čkou , chodia sem viaceré spoje. Na prehľadnej mape sa dá vybrať z množstva variánt turistických chodníkov ako sa dostať hore.
Po chvíľke sa dostávame k Svoradovej studničke (na obrázku vľavo).
Za ňou vchádzame so CHKO Ponitrie a zároveň aj do Národnej prírodnej rezervácie. Odbočkou s trasy sa dá dostať k Svoradovej jaskyni tá je od nej vzdialená len kúsok a je riadne označená.
Jaskyňa s dĺžkou 30 m sa nachádza na západnom svahu vrchu Zobor (588m n, m,). Jej priestory vytvárala v minulosti tečúca podzemná voda a neskôr ich dotvárali povrchové priesakové vody obohatené o oxid uhličitý. Priebeh chodieb je horizontálny, na niektorých miestach sú viditeľné umelé zásahy. Jaskyňa je nazývaná podľa pustovníka Svorada, ktorý v nej býval začiatkom 11. storočia. Pod Zoborom sa nachádzal aj benediktínsky kláštor, založený pravdepodobne veľkomoravským panovníkom Svätoplukom, v ktorom sa pestovala stará východná forma mníšskeho života - pustovníctvo.
Jeseň na Zobore.
Zoborská lesostep.
Po pol hodinke prichádzame k pozostatkom hradiska Zobor. Dnes je to Národná kultúrna pamiatka hradisko Zobor (ďalej HZ) ktorá je najstaršia a najrozsiahlejšia pamiatka v blízkosti mesta Nitry. Ohraničuje ho obranný val, dlhý takmer 2km, miestami vysoký až 7m. ktorý obopína temeno vrchov Pyramída a Zobor. Rozloha areálu je približne 15 ha.
Vznik HZ sa datuje do neskorej doby bronzovej (10. až 8. storočie pred. n. l.. Najstaršie osídlenie HZ je späté s ľudom lužickej kultúry. Osídlenie tu pretrvalo do začiatku staršej doby železnej. V období Veľkej Moravy mohlo byť staršie opevnenie využívané ako útočisko a strážne stanovište.HZ malo strategické postavenie, bolo prvým nárazníkovým hradiskom z oblasti dolného Ponitria s dobrým a širokým rozhľadom s možnosťou kontrolovať veľké územie.
Bolo súčasťou reťazového systému hradisk. ktoré spolu tvorili aj neďaleké hradiská Žibríca, Veľký Lysec, Veľký Tríbeč, Krnča-Tábor. Ťažko dostupný terén HZ poskytoval v čase ohrozenia útočisko s možnosťou účinnej obrany. Okrem toho malo pravdepodobne aj funkcie organízačno-správneho, hospodárskeho a kultového charakteru. Samotný obranný val pozostával z násypu kamenia a hliny, ktorý bol v spodnej časti spevnený drevenou konštrukciou. Na hrebeni valu stála palisáda z drevených kolov. Tri vstupy do hradiska tvorili čiastočne kliešťové brány a ústili do nich pôvodné dobové cesty. Vo vnútri hradiska sa pravdepodobne nachádzali drevené obydlia, hospodárske a zásobné objekty na uskladnenie potravín. Cisterna na zachytávanie dažďovej vody vznikla prehradením úžľabiny obranným valom v západnej časti hradiska. Vrchol Zobora bol pre obyvateľov lužickej kultúry akropolou. V širšom okolí sa nachádzajú ďalšie menej znateľné obranné valy, ktoré chránili prístupy k hradisku na najdostupnejších miestach.Hradisko Zobor a jeho blízke okolie, poskytovalo útočisko nielen ľuďom v dávnych dobách, ale tiež prenasledovaným v období 2. svetový vojny.Odporúčania va varovnia:Prechádzka na Zobor je pekným tipom na výlet pre všetky vekové kategórie. Celkový čas výletu bol 2 hodiny, čo nie je moc.
Národné Prírodné rezervácie(rozloha, okres, rok vyhlásenia)
Zoborská lesostep (23,08 ha, Nitra, 1952) Zväčša juhozápadne orientované svahy (300 - 450 m.n.m.) nad Liečebným ústavom Zobor budované vápencami na kryštalickom podloží s krasovými javmi, teplomilnou dúbravou a vo vyšších polohách so stepnou s výskytom chránených rastlín a zriedkavo hmyzu.
Použitá literatúra pri charakteristike chránených území: Lacika, J.: Chránené krajinné oblasti. 1.vyd. Bratislava : Dajama, 2009. 128 s. ISBN 978-80-89226-29-0