Hrebeňom Považského Inovca 1. časť

Turistický chodník: Hlohovec(145 m n.m.)(červená značka)--> Ovčia skala (366 m n.m.)--> sedlo Humništia (295 m n.m.) --> sedlo Havran(390 m n.m.) Celkový čas: 06:00

V jeden pekný mrazivý januárový deň (2012) som sa rozhodol, že nebudem len sedieť doma pozerať obohrané „zimné“ filmy v televízii a vybehnem do prírody. Počasie síce nebolo vhodné na turistiku, pretože denné teplotné maximum bolo asi -5 °C, ale aspoň polooblačno.

Začíname

Hlohovec je mestom, kde začína hrebeň Považského Inovca, tak som si povedal, že ako správny Hlohovčan by som mal mať trasu Hlohovec – Sedlo Havran s veľmi príjemným prevýšením len 770 m a dĺžkou 23 km absolvovanú. Táto trasa býva každoročne prechádzaná na jar a na jeseň na podujatí známom ako „Horský pochod“, ktorú organizuje Klub slovenských turistov.

Poďme však ku charakteristike samotnej trasy: Červená značka s rászestníkom začína na železničnej stanici v Hlohovci, odkiaľ približne 2 km prechádza cez rodinnú zástavbu časti Hlohovca zvanej ako „Nová štvrť“. Keďže v tejto štvrti bývam, tak som sa na značku napojil a nešiel som od začiatku. Potom ako značka opustí intravilán mesta, nasleduje veľmi nebezpečný úsek, kedy treba ísť po krajinici cesty 1. triedy v smere na Topoľčany v dĺžke asi 200 m a nasleduje prechod cez cestu v pravotočivej zákrute, v ktorej je umiestnený aj rázcestník.
Prešiel som cez chatovú oblasť známu ako Soroš a predomnou je menší kopec z ktorého vidieť zástavbu Hlohovca ako na dlani.

Vyšiel so teda na vrch a vyfotil výhľad. Potom som opäť zošiel dolinou, na konci ktorej bolo treba ísť opäť cez hlavnú cestu. Tento prechod bol už však oveľa bezpečnejší, pretože táto cesta vedúca do Tepličiek, Horných Otrokoviec resp. Radošiny nie je až tak frekventovaná. Opäť som našiel razcestník pri tzv. Ifkovej chate.

Rázcestník pri tzv. Ifkovej chate

Pokračoval som opäť cez chatovú osadu a konečne som vošiel na dlhšiu dobu do lesa.

Muničné sklady, ktoré využíva Multifunkčný prápor - Hlohovec sa ale do tohto krásneho snehom poprášeného lesa vôbec nehodia (na obrázku nižšie).

Boriny ako orientačný bod

Po prejdení vojenského objektu bol dlhší čas charakter trasy dosť monotónny, zmena prišla až na úrovni obce Koplotovce, kedy sa les z listnatého mení na boriny. (Koplotovce= borovicový les) – dobrý tip na orientáciu , pretože počas trasy už na boriny nenatrafíte.

Boriny po ceste ako orientačný bod.

Boriny končia a začínajú zase raz duby a buky. Geograficky som sa nachádzal na razcestí Ovčia skala (približne úroveň obce Jalšové, odkiaľ sem prichádza žltá značka obrázok vľavo), no pocitovo ako v Ruskom filme.

2 hodiny od Ovčej skaly a opäť niečo zaujímavé. Ešte pred rázcestníkom Holý vrch sa pri „Obesenom“ nachádza informačná tabuľa náučneho chodníka, ktorý vedie skrz celým Považským Inovcom a dokonca aj okolím. Okrem iného je tu aj cyklotrasa, ktorá práve na tomto mieste prechádza hrebeň a spája obce Jalšové a Horné Otrokovce. Pre tých, ktorým už vyhladlo je možnosť aj opekať.

Najkrajšia časť

Po pol hodine od zastávky Holý vrch som sa dostal na najkrajšiu časť trasy, ktorou sú Svrbické plešiny (polia, využívané na poľnohospodárstvo, tento rok to bolo pestovanie kukurice) s výhľadom na pokračovanie hrebeňa Považského Inovca a obec Svrbice.

Tu však treba dávať pozor na značenie, keďže sa jedná o pole značenie žiadne, takže sa stále držte po krajnici lesa a poľa, až začnete schádzať k obci Svrbice, asi v polovici kopca pôjdete vľavo späť do lesa (v súčasnosti označené červenými stuhami pri vstupe do lesa), kde čaká najnáročnejšie klesanie trasy.

Keďže som schádzal do hlbokej doliny, vlhko a šmykľavo je tu počas celého roka, takže trebalo ísť opatrne.

Po najväčšom klesaní nasleduje hneď najväčšie stúpanie dňa, a to do sedla Humništia. Stúpanie je však len dovtedy, kým necháte za sebou les a vydáte sa medzou v poli k sedlu Humništia (počas mojej túry bolo pole zorané – takže v jesenných a zimných mesiacoch využite radšej odbočenie zo značky v doline na obrázku hore, a prejdite to po hlavnej ceste – keď pôjdete náhodou cez poporané pole, tak nech Vás radšej nikto nepočuje :) ).

Sedlo Humništia je rázcestie uprostred čiernej skládky (sme na Slovensku, tak aby sme nezabudli :) ).

Ďalej značka pokračuje po asfaltovej hlavnej ceste spájajúcej Svrbice so Sokolovcami a v ostrej zákrute su opäť len stuhy na kríkoch ako na 1. mája.

Spätný pohľad na časť hrebeňa Považského Inovca, ktorý som prešiel (aj Svrbické plešiny).

Súkromné lesy

V súčasnosti však prišlo k radikálnej zmene, čo sa týka tejto časti. Takže záber si z miesta môžete spraviť, ale potom sa musíte vrátiť lúkou (na úroveň posedu pre poľovníkov) a pokračovať podľa nového značenia, ak už je (v polovici októbra 2012 ešte nebolo, len 1. májové červené stužky).
Problém nastal v tom, že súkromný podnikateľ si väčšinu lesa, ktorou prechádzala značka privlastnil, oplotil a buduje tam pravdepodobne oboru.

A sme v cieli

Havran, rázcestie je miestom, kedy si už môžete s kľudom povedať, že ste to zvládli. Nachádza sa asi 5 minút od cieľa . Tí, ktorí ešte nemajú dosť sa môžu vybrať do Piešťan, čo je cca. 5 km, časovo 1 hodina od tohto hríbika.

Sedlo Havran – v letných a jesenných mesiacoch tu funguje reštaurácia, kde dostanete teplé jedlo a samozrejme alko, nealko nápoje a sladkosti za veľmi dobré ceny. V zime bolo pohostinstvo zavreté, ale sociálne zariadenie (wc) je v prevádzke celoročne.

A ako domov?

.......Možností je viac:
1.vrátiť sa na Havran, rázcestie a pokračovať okolo obory danielov s reštauráciou Bachus Villa do Pieštan k cestnému mostu
2. využiť autobusovú dopravu, ktorej zastávka je priamo v sedle.

Odporúčanie a varovanie:Považský Inovec patrí medzi pohoria, kde nadmorská výška nie je predpokladom vysokohorskej turistiky, ale kombinácia listnatého, zmiešaného a ihličnatého lesa, resp. krásne vyhliadky a čerstvý vzduch, dáva ľudom aj v tejto časti Slovenska radosť z turistiky.

Chcete pomôcť cestovnému ruchu v svojom regióne? Pošlite svoje fotky a zážitky ako tento autor na admin@spoznaj.eu. Radi ich zverejníme!

KLIKNUTÍM zväčšíte mapu.