Hrebeňovka Javorníkov aneb mordor na Kysuciach

Cyklistická trasa: Čadca--> Chotárny kopec--> Jakubovský vrch--> nad Vrchriekou--> Svederník--> Žilina. Vzdialenosť: 46 km

Túto cyklotrasu sme plánovali trochu dávnejšie. Pôvodne mala byť o 15 km dlhšia , ale nakoniec nám 46 km úplne stačilo. Nejde zďaleka o nejakú horibilnú vzdialenosť, ale vzhľadom na prevýšenie a to, že prebieha horským hrebeňom po nespevnených cestách nám dala riadne zabrať.

Železničná stanica v Čadci

Nástup na začiatok cyklotrasy bol v Čadci na železničnej stanici, kde sme sa pohodlne doviezli vlakom zo Žiliny. Pobavila nás cena lístkov, keď za jeden bicykel sme zaplatili 1,5 eur a za osobu 1 euro. Hneď pred stanicou sme našli rázcestník na ktorom svietilo 5:30 do sedla pod Grapou po červenej (sedlo približne v polovici trasy). Uchlácholili sme sa navzájom, že však my ideme na bicykli, tak to nebude toľko trvať.

Pešia zóna v centre Čadce

Prešli sme cez frekventovanú hlavnú cestu cez most ponad Kysucu do centra Čadce. Na začiatku pešej zóny sme začali stúpať do kopca. Po 10 minútach sme boli na konci Čadce. Kysucké lesy sa v poslednej dobe rúbu hlava nehlava a tak človek nemá šancu ujsť pred horúcim slnkom.

Osada Butovci hneď za Čadcou

Pokračovali sme prvou osadou Butovci ťahavým stúpaním po asfaltke až k hotelu Husárik. Tu je možnosť sa naobedovať, avšak jedlo sme mali zabalené z domu a tak sme si prečítali iba informačné tabule. Zistili sme, že odtiaľto po hrebeni Javorníkov až k českým hraniciam vedie strojovo upravovaná Beskydsko-Javornícka lyžiarska bežecká magistrála, pričom jej dĺžka je cca 54 km. Na magistrálu sa napájajú ďalšie trasy, ktoré majú charakter ako alternatívne, nástupné alebo zostupné a majú celkovú dĺžku cca 42 km.Zaujímavosťou magistrály je „Kamenná galéria v prírode“- dielo 13 slovenských výtvarníkov z kysuckej a považskej strany Javorníkov. Celú trasu dopĺňa množstvo informačných tabúľ. My sme prešli po jej trase 19 km.

Kysucké kopanice.

Od hotela Husárik šla cesta väčšinou po rovine, ale už po lesnej ceste. Nasledoval krásny zjazd cez osadu Grečovci a po lúke.

Osada Grečovci.

Po zjazde nasledovalo stúpanie na najvyšší bod nášho putovania Chotárny kopec (906 m n.m.) cez osadu Burdovci. Napriek tomu, že sme prešli iba 8km nastúpali sme necelých 500 výškových metrov. Bolo teplo a tak sa nám veľmi rýchlo minula voda. Poprosili sme chatárov, okolo ktorých sme prechádzali, nech nám naplnia flaše s vodou. Bez problémov sme doplnili teda vodu a vyšľapali až na vrchol.Odťiaľto sa dá zísť do Ochodnice a Nesluše, my sme však pokračovali po červenej po hrebeni.

Drevenica v osade Burdovci.

Pohľad späť na krásny zjazd z Chotárneho kopca (vpravo na obrázku vyššie) na lúku.

Lúkami z kopčeka na kopček sme pokračovali až do Petránok.

Vyhliadková veža nad Petránkami v pozadí na kopci Vrchrieka (861 m n.m.).

Za Petránkami na lúke sme si dali prestávku na jedlo. Po vyjedení všetkých zásob sme sadli opäť na bicykle, no nevšimli sme si, že sme zle odbočili a vtedy začal spomínaný mordor. Šli sme prudko dole po ceste a hrebeň sa nám začal vzďalovať. Po tom, ako nebolo vidno žiadnu značku, sme sa zastavili. Viťo odmietol šlapať do kopca, ktorý sme akurát zišli a tak som navrhol traverz cez les. Dúfajúc, že natrafíme červenú značku, sme prešli čerstvými rúbaniskami povedľa bicykla. Vyžiadalo si to aj krvavé škrabance, ale nakoniec sme trafili späť na značku. Táto zachádzka nám ubrala poriadne veľa síl, a to sme boli ešte radi, že sme nechytili defekt. Zhodli sme sa, že na pokračovanie až do sedla Semeteš, ktoré bolo vzdialené 17 km po hrebeni, nezostane síl.

Po ceste sme postrehli prvý výtvor spomínaných umelcov z oboch strán Javorníkov.

Cesta pri osade Jurdovci

No to sme sa však nezadržatelne blížili k druhému vrcholu našej trasy - k Jakubovskému vrchu.

Tesne pred rázcetníkom pod Jakubovským vrchom

Blato na ceste...

Po zdolaní posledného vážnejšieho prevýšenia sme sa spustili nad osadu U Čulákov. No tu miestni na džípoch a štvorkolkách totálne zničili cestu a tak opatrne obchádzame kaluže. Pokračovali sme osadou Mračkov až k rázcestníku nad Vrchriekou. Tu odbočujeme na zelenú značku a schádzame do Dlhého Poľa a odtiaľ do Svederníka.

Kostol v Dlhom Poli.

Cca 10 km sme skoro vôbec nepedálovali, čo nám prišlo vhod. Zo Svederníka po Považskej cyklomagistrále to bolo po rovine až do Žiliny.

Hričovská priehrada.

Odporúčanie a varovanie: Cyklotrasa je tou z náročnejších a je vhodná pre trekingové odpružené bicykle. Treba ju brať skôr ako celodennú, ale dá sa aj ležérnym tempom v pohode zvládnuť. Treba však sledovať značenie, aby sa nestalo to, čo nám.

Profil trasy.

Mapa trasy na obrázku nižšie. Trasa je vyznačená fialovou farbou