Spoznaj.eu - Slovensko - Tipy na výlet
TOPlist

MAPA OBLASTI:

VYBERTE REGIÓN

Nízke Tatry Tatry Slovenský raj Pieniny Poloniny Vihorlat Zemplín Šariš Spiš Juh Horehronie, Podpoľanie Štiavnické a Kremnické vrchy Tríbeč a Vtáčnik Považský Inovec Biele Karpaty, Javorníky Malé Karpaty Podunajsko Záhorie Záhorie Kysuce Orava Malá Fatra Veľká Fatra Slovenská republika
online mapa

NAŠI PARTNERI V PIENINÁCH

raft raft

NAJNOVŠIE NA SPOZNAJ.EU

  • Výstup na Babky 1566 m n.m. z Jalovca

  • Ohnište (1538 m n.m.) - Janošíkovo okno do neba

  • Cyklotrasa okolo Tatier 1. časť (L. Mikuláš - Spišská Belá)

  • Výstup na Haligovské skaly

  • Cyklookruh okolo Liptovskej Mary

  • Múzeum Červený Kláštor

  • cyklokorytnička

    Cyklotrasou Cyklokorytnička z Ružomberka do Korytnice a späť

  • čierny váh

    Na hornú nádrž elektrárne Čierny Váh

  • Na Sninský kameň z Morského oka

  • Kašieľ v Trebišove a park so zrúcaninou Parič

  • Túra na Rajtopíky 1036 m n. m.

  • Hrad Kamenec

  • lhrad

    Výlet na Liptovský hrad

  • súšava

    Rozhľadňa na vrchu Súšava 1075 m n.m.

  • prosiek kvačany

    Zimný výlet Prosieckou a Kvačianskou dolinou

POTREBUJETE PORADIT?

Neviete kam, ako? Chcete sa dozvedieť viac o výletoch? Chcete sa poradiť pred cestou? Napíšte do diskusie, radi poradíme.

VYCHUTNAJTE SI PANORAMY

panoramy

PRIDAJTE SI NAS

KONTAKTUJTE NAS

V prípade návrhu na spoluprácu napíšte mail na admin@spoznaj.eu

NEFUNGUJE? CHYBA?

Našli ste neaktuálne informácie, chybu alebo neplatný odkaz? Napíšte nám na admin@spoznaj.eu

Múzeum Červený Kláštor

V obci Červený Kláštor sa nachádza rovnomenná Národná kultúrna pamiatka. Kláštor postavili po roku 1320 v obci Lechnica, preto bol prvotne známy ako Lechnický kláštor. Jeho bohatú históriu ovplyvňovali najmä dva najprísnejšie mníšske rády: kartuziáni, ktorí tu žili v rokoch 1320 – 1567 a kamaldulovia (1711 – 1782).

Keďže vonku bolo konečne krásne slnečno, obaja máme radi východné Slovensko a výlet sme mohli spojiť s menšou turistikou, plán na sobotu bol jasný.

Výber nebol náhodný

Kartuziáni si vybrali miesto, obklopené prírodou a samotou, v krásnom kúte Zamaguria. Bol to už druhý kartuziánsky kláštor na Spiši – prvý bol na Skale útočišťa, dnešné Kláštorisko v Slovenskom raji.

Červený Kláštor dostal svoje pomenovanie vďaka červeným tehlovým osteniam a klenbovým rebrám. Podľa názvu kláštora dostala meno aj obec.

Na pamiatku

Pred prehliadkou či po nej sa môžete občerstviť v Krčme pod lipou. Prvé jarné dni tu prilákali aj veľa cykloturistov z Poľska. Suvenírovchtivých poteší ponuka tovaru v pokladni. Na svoje si prídu zberatelia pohľadníc,  turistických známok či konzumné duše.

Keďže miestni mnísi boli preslávení svojimi liečiteľskými schopnosťami, z Červeného Kláštora si okrem dobrého pocitu budete môcť odniesť aj bylinkový čaj či voňavý masážny olej. Ochotná pani v pokladni vás mimo sezóny obdarí okrem úsmevu aj papierovým sprievodcom po múzeu, aby ste sa nestratili. Počas sezóny (máj – október) sprevádzajú návštevníkov lektori.

Žiaden človek, dokonca ani mních, nie je len modlitbou živý. Preto neodmysliteľnou súčasťou kláštora boli studne , v Červenom kláštore ich bolo päť. Počas obnovy kláštora v rokoch 1958 – 1970 boli obnovené dve – na II. nádvorí pod lipami a na IV. nádvorí medzi priorským domčekom a kostolom.

Mlčanliví (takmer) vegetariáni

Mnísi žili v prísnej askéze, v pôste, v rozjímaní a takmer v ustavičnom mlčaní. Tomu bol prispôsobený aj dlhý biely odev (habit) a skromná bezmäsitá strava s výnimkou rýb. V jedálničku nechýbali ani obilniny, zemiaky či produkty z medu.

Kláštor viedol prior . Komunitu tvorili otcovia – pátri, ktorí bývali v oddelenej časti kláštora – v klazúre v pustovniach a bratia – frátri, ktorí obývali budovu konventu a zabezpečovali fungovanie kláštora.

Pokoj kláštora narušili dva vpády husitov na Spiš v rokoch 1431 a 1433. Nástup reformácie a vnútorné boje v Uhorsku po bitke pri Moháči v 1526 ale viedli k zániku oboch spišských kartuziánskych kláštorov. Červený Kláštor fyzicky zanikol smrťou priora v roku 1557. V rokoch 1569 – 1710 bol kláštor majetkom svetského panstva.

Začiatkom 18. storočia s rehoľou kamaldulov prišli do kláštora opäť pustovnícky prísne zameraní mnísi. Kláštor zrenovovali podľa potrieb rehole v barokovom štýle. V roku 1782 cisár Jozef II. kláštor zrušil.

Kamalduli liečili chorých, zbierali a pestovali liečivé rastliny a plodiny na prípravu liekov. Venovali sa poľnohospodárstvu a včelárstvu. V roku 1745 bolo v kláštore zriadené „professorium“ – teologické učilište pre kamaldulských pustovníkov.

Výraznou osobnosťou kláštora bol v polovici 18. stor. páter Romuald Hadbavný. Ako archivár a knihovník sa zaoberal náboženstvom a jazykmi. Považuje sa za autora prvého prekladu Biblie do predbernolákovskej slovenčiny.

Najhodnotnejším objektom je kostol sv. Antona Pustovníka. Stavba bola postavená podľa presne určených kartuziánskych pravidiel. V roku 1744 kamalduli zrekonštruovali za pomoci talianskych majstrov kostol, ktorý tak získal bohatú štukovú výzdobu klenby. V roku 1750 ku kostolu dostavali vežu, čím kláštor získal svoju dnešnú podobu.

Malá krížová chodba (ambit) vybudovaná okolo štvorcového rajského dvora prepájala viaceré objekty kláštora. Mnísi sa tu počas jednej hodiny v týždni smeli rozprávať.

V kapitulnej sieni sa volil prior, prijímali sa novici, preberal sa život kláštora. Miestnosť s gotickou sieťovou klenbou si dodnes zachovala stredovekú podobu. V štítových poliach vidno časti neskorogotických malieb z obdobia okolo roku 1520 od neznámeho maliara so zreteľnými vplyvmi grafiky Albrechta Dűrera.

Na IV. nádvorí vládla stáročia prísna klauzúra – bolo to miesto hlbokej viery v Boha. Po obvode nádvoria sa nachádzali mníšske domčeky – pustovne so záhradkami. Vo veľmi skromne zariadenej pustovni žil len jeden mních, ktorý mal prísne zadelený čas práce, modlitby a odpočinku.

Memento mori (pamätaj na smrť), vykop si hrob

V reholi kartuziánov sa uplatňovala zásada 12 pustovníkov s 13. priorom ako symbol Krista a 12 apoštolov. 13 pustovní (dnes ruiny) bolo napojených na veľkú krížovú chodbu.

Jej dôležitou súčasťou bol aj cintorín neďaleko kostola s jednoduchými drevenými krížmi bez mien. Podľa tradície si vraj každý mních v záhradke vykopal hrobovú jamu, ktorá mu mala pripomínať smrť. Mních mal totiž žiť tak, „akoby mal každý deň umierať“.

Túto pustovňu obýval predstavený kláštora – prior. Archeologická expozícia ukazuje výsledky tamojších výskumov. Kartuziánske pustovne mali štvorcový pôdorys, boli trojpriestorové. Tvorili ho veľká dielňa, dreváreň a obytná bunka.

Domček priora bol postavený oproti kostolu ako predĺžená os hlavného oltára. Dodnes sa zachovala pred domčekom zvonica s barokovými slnečnými hodinami, ktoré ukazujú popoludňajší čas.

Na fasáde kláštora na II. nádvorí sú druhé slnečné hodiny. Za slnečného počasia slnko vrhá svetlo na kovovú konzolu, ktorej tieň ukazuje čas od 5. po 13. hodinu. Hodiny namaľovali v polovici 18. storočia.

Knihy - pokrm duší

Kartuziáni – pátri – kládli veľký dôraz na knihy ako na „večný pokrm duší. Keďže nemohli Božie slovo kázať ústami, „kázali rukami“ – odpisovali knihy. Mali presne vymedzený čas na duševnú prácu, na rozjímanie, na modlitbu i na odpočinok. Zaoberali sa aj alchýmiou a astrológiou.

Liečiteľ Cyprián

Červený Kláštor preslávil fráter Cyprián, tamojší lekár, lekárnik a botanik. Liečil nielen členov rádu, ale aj ľudí zo širokého okolia. Jeho najvýznamnejším dielom je Herbár z roku 1766 s 283 rastlinami z Pienin a z Tatier. V rokoch 1756 – 17775 Cyprián spravoval lekáreň, ktorá sa jeho zásluhou stala známou po celom Uhorsku. Patrila k najstarším v strednej Európe. V kláštore vyrábal aj sviečky a zrkadlá, zaoberal sa alchýmiou.

Kláštor obklopovala príroda a samota.

Vyhrievanie sa na slniečku pri Dunajci.

Lokalita Červeného Kláštora je ideálnym miestom na cykloturistiku. Na svoje si tu prídu aj rodiny s deťmi.

V 19. storočí začalo byť súčasťou života obyvateľov Zamaguria splavovanie dreva plťami. V druhej polovici 19. stor., najmä vďaka kúpeľom v Červenom Kláštore a v poľskej Szawniczi, sa rozvinulo splavovanie Dunajca na pltiach, ktoré je populárne dodnes.

ikona

Otváracie hodiny Červený Kláštor:január (I.), február (II.): 10–16 h
marec (III.), apríl (IV.): 9–17 h
máj (V.), jún (VI.) : 8–19 h
júl (VII.), august (VIII.): 8–19 h
september (IX.), október (X.): 9–17 h
november (XI.), december (XII.): 10–16 h

ikona

CENNÍK VSTUPNÉHO Červený Kláštor

deti do 6 rokov : vstup zdarma
žiaci základných škôl, študenti stredných a vysokých škôl, invalidní dôchodcovia, ZŤP : 1 EURO
seniori - dôchodcovia : 2 EURO
dospelí : 3 EURO